er práve stvoril. Pretože tento výraz je stále rovnako obľúbený. Už sa zdá, že jeho sláva hasne, ale kdeže! Opäť ho ktosi vzkriesi k životu a počuť ho zo všetkých strán. A keď hovorím strán, nemyslím na strany svetové, aj keď všetky naše strany si myslia, že sú svetové. Slovo vôľa sme poznali už aj predtým, než sme sa všetci zbláznili a začali politizovať. V Zátureckom je zachytených niekoľko írečitých i rečitých zvratov: Pevná vôľa všetko zdolá. Od vôle nevie, čo robiť. Je v dobrej vôli, ako keď komu dom horí. A ešte jeden z Bošáckej doliny: Vôľa ho trdžie. Že neviete, čo to znamená trdžie? A čo znamená politická vôľa, to viete? Zlé jazyky hovoria, že prakoreň tohto výrazu je v slove voľkať si. Tí, čo sa dali na politiku (a veru dosť sa ich obetovalo, junákov statočných!), sa blahovoľne rozhodnú, či sa dohodnú, alebo nedohodnú. Či podporia, alebo odporia. Či budú hlasovať alebo opustia rokovaciu miestnosť. Či budú pre alebo proti. Je to na ich dobrej vôli. Ale kto tvrdí, že politická vôľa musí byť dobrá?