Narodil som sa v Piešťanoch, ale odmalička žijem v Bratislave. Je preto prirodzené, že mi nie je ľahostajné, ako toto mesto vyzerá. Tak ako mnohí, aj ja málokedy reagujem na reklamu. Keď som na zastávke zbadal reklamy na Zelené mesto, len som nad tým skepticky pokrútil hlavou a pomyslel som si: „Kto sa zasa chce zviditeľniť?“ A nastúpil som do autobusu. Mal som sa stretnúť s kamarátmi v parčíku na Medenej ulici. Priznám sa, že keď som dorazil na miesto nášho stretnutia, musel som uznať, že v tejto chvíli sa mýlim veľmi rád. Park na Medenej ulici sa úplne zmenil. Namiesto na betón stvrdnutej pôdy a odpadkov som uvidel okopanú pôdu, zasadené rastliny (nerozumiem sa do botaniky, takže neviem, čo presne to bolo, možno brečtan) a skupinku ôsmich až desiatich mladých ľudí, ktorí usilovne okopávali. Pri nich postávali starší ľudia, tí boli aj v oknách a pokrikovali na mladých, kde, čo a ako ešte treba urobiť. Jednoducho, neuveriteľné! Nikde žiadna reklama, žiadny nápis, žiadny humbuk, že sa tu niečo deje. Ľudia len spoločne diskutovali a pracovali na kúsku mesta, na ktorom im očividne záležalo. Rozhodol som sa napísať aspoň tento list a podporiť všetkých, aby sa zapájali do podobných akcií. A organizátorom Zeleného mesta chcem povedať, ako veľmi rád som sa zmýlil, a vysloviť im za všetkých nás, ľahostajných Bratislavčanov, aspoň jedno ďakujem.

TOMÁŠ BUBÁK, Bratislava