V detstve som sa s rovesníkmi často hrával na schovávačku. Kým sme začali, museli sme rozhodnúť, kto sa bude schovávať a kto hľadať. Pomohla nám riekanka, ktorá sa končila slovami: „Na koho to slovo padne, ten musí ísť z kola von.“ Pred pár dňami musel ísť z kola von pán minister Palacka. Naša vláda s najväčšou pravdepodobnosťou hrá hru na schovávačku (na rozdiel od tej predchádzajúcej - tá hrala hru na slepú babu). Celé to vyzerá nasledovne: na úrade vlády stoja v kruhu páni ministri. V strede kruhu stojí pán premiér a recituje riekanku, pričom postupne ukazuje na jednotlivých ministrov. Na koho padne posledné slovo, ten podá demisiu (schová sa). Na konci hry sú všetci ministri schovaní a pán premiér ich začína hľadať. Keďže sa mu nedarí schovaných ministrov nájsť, na uvoľnené miesta postupne navrhuje náhradníkov, ktorých s tichým súhlasom vymenuje pán prezident. Náhradníka poriadne preverí, či je spôsobilý hrať. Takto sa to celé opakuje, až kým sa nevystriedajú všetci poslanci koalície. Odmenou za účasť v hre je ministerský plat. Ale teraz vážnejšie. Po všetkých tých Černákoch, Kaníkoch a Sklenároch nakoniec padla Palackova hlava. Ktorá bude ďalšia? Odpoveď nám možno dá avizovaná rekonštrukcia vlády, ktorú všetci ohlasujú na september. A čo bude potom? Predčasné parlamentné voľby? Návrat slepých báb? Ak to takto bude pokračovať ďalej, tak určite. Naša vláda totiž okrem schovávačky hrá ešte jednu hru, oveľa nebezpečnejšiu - hru s ohňom. Páni ministri a poslanci pritom zabúdajú na jedno. Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. Stačí malá iskra a vyhoríme všetci. Bol by som rád, keby sa našiel apoň jeden z celého vládneho cirkusu, ktorý by sa nebál otvorene predstúpiť pred národ a povedať čistú pravdu, nech je už akákoľvek bolestivá. Bude to lepšie a rozumnejšie ako hra na schovávačku.
JOZEF ORAVEC ml.,
Bratislava
