občania vykopali pri kostole a na Močidlách jamy, kde im stekala voda. Napriek tomu, že voda bola znečistená a kalná, občania už od polnoci striehli, aby si ju mohli nabrať. Vyschol aj miestny potok, a preto dobytok chodili napájať do susednej obce Vozokany. Táto zložitá situácia si vynútila budovanie verejnej obecnej studne, na ktorú dostali peniaze aj od krajinského úradu z Bratislavy. Práce vykonávala firma Roman Duma zo Zvolena, ktorá mala za úlohu vyvŕtať tri studne. Prvú studňu vyvŕtali až do hĺbky dvesto metrov, ale našli v nej málo vody. Keďže v roku 1938 vypukla mobilizácia, vo vŕtaní studní sa nepokračovalo, problém s vodou sa nedotiahol dokonca a na kopanie ďalších studní sa zabudlo. Čiastočne sa problém s pitnou vodou vyriešil až po sústredení dobytka do založeného roľníckeho družstva. Vtedy na jeho pozemku vykopali studňu s dostatočným množstvom vody pre celú dedinu. V rokoch 1989 až 1991 sa situácia s nedostatkom vody zopakovala a pitnú vodu museli do obce dovážať v cisternách z Topoľčian, Vozokán a Nitrianskej Blatnice. Občania preto začali s prehlbovaním svojich studní a aj obecný úrad pod vedením Jána Kulicha dal vyvŕtať dve studne - jednu pri predajni potravín a druhú - pre technickú poruchu znovu nedokončili. Obecný úrad už v minulom období organizoval viacero akcií, pričom, ako povedal starosta obce Ján Kulich, úspešne ukončil aj plynofikáciu, ktorá bola najväčšou a finančne najnáročnejšou akciou volebného obdobia. Po vodovode túžia občania Lipovníka už dlhé roky, avšak obec je veľmi vzdialená od prameňov pitnej vody, a tak na vybudovanie vodovodu budú musieť obyvatelia Lipovníka počkať pravdepodobne ešte niekoľko rokov. Obec leží na sprašovej pahorkatine a v podvršiach Považského Inovca a v tomto roku si pripomína 755. výročie prvej písomnej zmienky - v roku 1244 sa v historických dokumentoch spomína ako Liponouk. Podľa rôznych prameňov táto obec, ktorá v minulosti patrila aj zemanom z Krušoviec, dostala pomenovanie pravdepodobne podľa lipových stromov. (lus)