Šťastlivci, ktorí prežili katastrofu, tvrdia, že úrady neposlali žiadnych profesionálnych záchranárov do oblastí mimo Istanbulu a Izmiru, dvoch najväčších postihnutých miest. Premiér Bulan Ecevit, ktorý si prišiel do Izmiru obzrieť situáciu, reagoval na obvinenia príbuzných a obetí vysvetlením, že poškodené cesty, elektrické vedenie a telefónna sieť brzdia záchranné práce. Hlavná diaľnica Istanbul - Ankara je neprejazdná po tom, čo sa na nej zrútil most. Podľa hrubých odhadov spadlo najmenej 12 000 domov, zrovnané so zemou zostali často celé ulice. Zahraničné vlády i humanitárne organizácie vyslali na miesto nešťastia tímy záchranárov, špeciálne vycvičené psy, lieky, prikrývky a ďalšie potrebné veci. Asociácia pre ľudské práva vyjadrila údiv nad nepripravenosťou štátnych orgánov v oblasti, kde nie je tektonická činnosť ničím výnimočným - v Istanbule sa veľké zemetrasenia opakujú každých sto rokov. K vyhláseniu sa pridala aj istanbulská komora inžinierov a architektov, ktorá od roku 1992 upozorňovala na existujúce riziká. V pobrežnom meste Golcak vliala záchranárom trochu nádeje úspešná akcia. Šesťročného Akina Sirnena vyslobodili za dramatických okolností z ruín 36 hodín po zemetrasení. Chlapček neskôr povedal: „Mal som tam veľa snov, zdalo sa mi, že náš dom sa zrútil. Kde je mama a oco?“ Jeho rodičia a dvojročná sestrička sú zatiaľ nezvestní, hoci z trosiek občas počuť búchanie. Po jeho záchrane vzrástla pravdepodobnosť, že oslobodia všetkých členov rodiny. Malý Akin je vraj celkom zdravý, iba zoslabnutý a veľmi hladný. Televízny hlásateľ Faik Uyanik, ktorý prišiel do Golcaku hľadať nezvestných rodičov a 14-ročnú sestru, sa vyjadril za všetkých: „To, že našli Akina, nám všetkým vrátilo nádej.“ (REUTERS, vil)