Nechajte vaše oči slziť pri pohľade na trblietajúcu sa modrú nekonečnosť ruského jazera Bajkal, ležiaceho v srdci Sibíri vo východnom Rusku. Nechajte sa prestúpiť krištáľovo priezračnou hlbinou najhlbšieho a najstaršieho sladkovodného jazera na svete, vychutnajte si pohľad na lesy zostupujúce z vysokých kopcov, ktoré obklopujú brehy. Ale ak sa vám zdá, že v tejto verzii raja nie je niečo v poriadku, nemýlite sa - skutočne tu je masívny sivý komplex komínov, potrubia a nízkych betónových budov vsadený do jedného z najkrajších
miest na svete. V despotickom období sovietskeho plánovania bola pred tridsiatimi rokmi na južnom výbežku Bajkalského jazera postavená papiereň priamo v oblasti jedinečného prírodného bohatstva, útočiska 1500 druhov zvierat a rastlín vrátane sladkovodného druhu tuleňov, ktorý sa nikde inde nevyskytuje. Ekológovia, politici a medzinárodné organizácie sa stále snažia nájsť cestu, ako zamedziť znečišťovaniu priezračnej vody v jazere bez toho, aby v meste Bajkal došlo k ekonomickému kolapsu.
Je to jedno z mnohých bývalých sovietskych továrenských miest, ktoré bolo založené jednoducho kvôli vzniku továrne, a jeho existencia je úzko spätá s jej existenciou. "Je to ekologická katastrofa, ktorá trvá 33 rokov a stále sa len zhoršuje," hovorí Romar Pokulov, bajkalský koordinátor ekologickej skupiny Greenpeace. "Južná časť jazera sa dostáva do katastrofálneho stavu. Prírodná rovnováha je narušovaná," dodáva, sediac vedľa jednej z nádrží, kde sa zhromažďuje čiastočne vyčistená odpadová voda z továrne pred tým, než je vypustená do hlbín jazera. Voda je kalná, tmavozelená, slabo zapáchajúca a s čistotou jazera ostro kontrastuje. "Chápeme, že nemôžeme továreň zatvoriť hneď zajtra," konštatuje Anatolij Mogilevič, hlava miestnej komisie pre ochranu životného prostredia, ktorej sídlo je v najbližšom meste Irkutsk. Na boji za ochranu jazera sa podieľa už 11 rokov. Tvrdí, že odtok z továrne sa šíri asi sedem až osem kilometrov od brehu. Čo sa nemusí zdať veľa, ak uvážite, že sa jazero rozpína až po ďaleký obzor do vzdialenosti vyše 480 kilometrov. Mogilevič ale vie, že dosah znečistenia sa pomaly, ale isto zväčšuje. Do jazera presiakla aj kvapalina z odpadových produktov skladovaných v továrni. Odpad je teplejší, a preto voda blízko brehu nezamŕza ani v zime.
Hlavným nebezpečenstvom je výroba chlórových a sírnych zmesí, ktoré sa môžu dostať do potravinového reťazca, šíriť sa na ryby, potom na domorodé tulene a prípadne aj na ľudí. Do jazera unikajú aj dioxíny, jedovaté chemikálie, ktoré boli pôvodcom nedávneho potravinového škadálu v Belgicku. Na brehy jazera vyplavuje mŕtve tulene, výskum však nepriniesol žiadne vysvetlenie toho, prečo uhynuli.
Ochrancovia prírody žiadajú zatvorenie továrne, alebo zmenu metódy výroby na uzavretý výrobný cyklus, ktorý by nevyžadoval odsávanie čistej vody z jazera a vypúšťanie vody odpadovej. Iný návrh chce zmeniť výrobný program na niečo prijateľnejšie. Takéto zmeny však stoja peniaze a vedenie továrne ich nemieni príliš investovať. Došlo by aj k redukcii pracovných príležitostí - továreň zamestnáva 3000 zo 17 000 obyvateľov Bajkalu. Navyše továreň dodáva mestu teplo a vlastní väčšinu zariadení, ako sú hotely, športové ihriská a lyžiarske strediská.
Podľa Pukolova z Greenpeace by východikom mohol byť rozvoj turizmu v oblasti, pretože okolie disponuje nádhernými prírodnými scenériami, infraštruktúra je však príliš zastaraná a nezvládla by záplavu náročných turistov z Ruska alebo zo Západu. Svetová banka, UNESCO, ktoré Bajkal zaradilo na zoznam miest svetového dedičstva, a program Európskej únie TACIS sa spoločne snažia riešiť problém znečisťovania a nájsť prácu pre miestnych obyvateľov, ktorí žijú v neustálych obavách o svoj osud. "Žijeme v hrôze, že zatvoria továreň," hovorí šesťdesiatdvaročná Nina Kazaková, ktorá je na Bajkale od čias, keď bola továreň otvorená. Pripustila síce, že fabrika vydáva odporný zápach, ale zdôraznila, že na znečistenie doteraz nikto nezomrel ani neochorel. Starosta Bajkalu Ivan Pančenko, ktorý kedysi pracoval pre papiereň, opatrne hovorí, že tento problém by mala riešiť vláda v Moskve, a nie miestne úrady. Ekológovia však nechcú čakať. Odštartovali súdny proces o uzavretí továrne. Zatiaľ nie sú veľmi úspešní. Ruská vláda len schválila zákon regulujúci činnosti, ktoré je možné v oblasti vykonávať.
Medzitým slnko zapadá nad trblietajúcou sa vodou rozľahlého jazera, osamotený plavec hrdinsky prekonáva ľadovo studenú, avšak lákavo čistú vodu, a tlmený hukot a drnčanie z papierne sú jedinými zvukmi, ktoré narúšajú majestátne ticho.
(REUTERS)
