politickým komentárom a o situácii vo svojej krajine sa zmienil len raz, keď konštatoval, že ju stratil vo svojich 24 rokoch. Dodal, že nemal ľahký život, ale naučil sa, že vždy je potrebný súcit a pochopenie. Dalajlámove obecenstvo bolo rôznorodé, od zvedavcov, ktorí prišli s rodinami, cez adeptov budhizmu až po tibetských mníchov. Hlavným posolstvom vystúpenia, ktoré predniesol dalajláma hlavne v tibetčtine s anglickým prekladom bolo, že človek sa má usilovať o dosiahnutie šťastia.

Dalajláma utiekol z Tibetu do Indie v roku 1959 po neúspešnom povstaní proti Číne, ktorá toto horské územie obsadila vojensky v roku 1950 a neskôr anektovala. V súčasnosti ju považuje za neoddeliteľnú súčasť svojho územia a s nespokojnosťou nesie aktivity, ktoré môžu

viesť k spochybňovaniu jeho príslušnosti k Číne.

V piatok sa dalajláma stretol s námestníčkou ministerky zahraničných vecí a koordinátorkou pre Tibet Juliou Taftovou, s ktorou mal rokovať o spôsobe, ako povzbudiť začatie dialógu medzi Tibetom a Čínou vzhľadom na zachovanie tibetského odkazu a ochrany ľudských práv. Rokovanie sa malo obmedziť len na tieto oblasti a nemalo získať výraznejší protičínsky charakter. Podľa pozorovateľov je zrejmé, že dalajláma ani Spojené štáty nechcú podráždiť Čínu, pre ktorú je otázka Tibetu veľmi citlivá. Spojené štáty s ňou chcú udržiavať dobré kontakty a dalajláma sa chce vyhnúť radikalizácii postojov v Pekingu, ktoré by mohli vyústiť do rozsiahlej protitibetskej represie bez toho, aby proti nim vonkajší svet zasiahol.