Zdravotníctvo pozvoľna chradne. Pred očami sa nám deň čo deň odvíja jeho zdanlivo nezadržateľná špirála úpadku. Možno bude situácia aj taká, že ak niekto pôjde do nemocnice na operáciu, bude si musieť zobrať so sebou lieky aj krv. Už vieme, že pre zlý technický stav zastaraného prístrojového vybavenia lekári určujú diagnózy iba odhadom. Verejnosť už zaznamenala prvé obete tohto stavu. Čo bude ďalej... Rozšíri sa na Slovensku šamanizmus a zaklínanie? Skutočných príčin desivého obrazu dneška je hneď niekoľko. Samotný nedostatok finančných prostriedkov je však v príčinnom reťazci až niekde na poslednom mieste. Najpodstatnejší problém je v nás, v našom myslení a v nákladnej a neefektívnej organizácii systému liečebnej starostlivosti. Za štyridsať rokov budovania komunizmu sme si vypestovali naozaj špecifické vlastnosti. Získali sme takmer bezmedznú odovzdanosť a nemalú mieru prispôsobivosti. Prispôsobíme sa všetkému. Každodenné problémy sme si zvykli riešiť naozaj svojským spôsobom. Neplánujeme, neriadime, neregulujeme, iba sa poddávame. Poddávame sa okolnostiam. Pod tlakom nami vnímanej bezmocnosti si v spleti zložitého prostredia hľadáme a vždy nájdeme svoju cestu a presvedčíme svoje podvedomie, že je to dobré. Nie je dôležitá kvalita, nezaujíma nás, že nezdanený obsah nami podsúvanej obálky nejde na rozvoj nemocnice, ale kdesi celkom inde. Nepozastavíme sa, keď nám lekár predpíše množstvo liekov, rozčuľujeme sa iba nad tým, že ich nemožno zohnať. Plátanie všetkého naokolo sa stalo naším životných štýlom. Štýlom, ktorý nás zdanlivo upokojuje, ale v skutočnosti nás zatláča kdesi na začiatok tohto storočia. Celá táto zmes nedostatku, pokútnosti a slepého hľadania sa zmieta v prúde silných slov, počnúc od ministra, končiac odvážnymi vyhláseniami jednotlivých lekárov. Nereálne reálny, fantastický socializmus, čas hojnosti a blahobytu v nás okrem odovzdanosti vypestoval aj prirodzenú reakcu plytvania. Zdravotníctvo je v súčasnosti v pozícii dojnej kravy, od ktorej sú občania a lekári navyknutí čerpať takmer bez obmedzenia. Bezplatná starostlivosť, ako hlavný pilier demokratickej spoločnosti, založená na neohraničenej solidarite má v ponímaní slovenskej demokracie hlboké trhliny. Efektívna a občianska zodpovednosť sú v našom každodennom živote iba často používané frázy. Ak sa však chceme dopracovať k riešeniu, musíme začať brať tieto veci vážne aj za cenu tvrdých opatrení, pretože realita začína byť krutá. Už dnes môžeme bez zábran vyhlásiť, že systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku neexistuje. Podľa výsledkov výskumu Výskumného ústavu výživy, ktorý robili v rokoch 1992 až 1997 v ôsmich regiónoch Slovenska, je vykazovaná vysoká chorobnosť a úmrtnosť na chronické degeneratívne ochorenia, predovšetkým srdcovocievne a onkologické. Na vzniku týchto ochorení sa podieľa 30 až 70 percentami nesprávna, energeticky nadmerná a biologicky nevyvážená strava. Popritom je v spoločnosti rozšírené požívanie návykových látok - cigarety, alkohol, drogy. V sprievode týchto neduhov silne absentuje telesná aktivita a preventívne otužovanie organizmu. Všetci chceme kvalitne žiť v zdraví a blahobyte. Na druhej strane sa desíme niesť za tento blahobyt svoj diel zodpovednosti. Pozvoľna upadajúc sme sa dopracovali na zložitú križovatku, odkiaľ sa už nedá cúvnuť, kde doslova rozhodujeme o našich možnostiach v blízkej budúcnosti. Ak sa aj naďalej budeme tváriť, že doterajším spôsobom našej existencie je všetko zvládnuteľné, tak naše precitnutie v blízkej budúcnosti bude nepríjemne kruté. O čo neskôr sa dostaví, o toľko bude bolestnejšie.
OSKÁR CVENGROSCH,
Prešov
