Často sa píše a hovorí o našom súdnictve, akí sú sudcovia nezávislí a spravodliví. Kto nemal nič so súdnictvom, ten tomu možno uverí. Mám 70 rokov. Za tie roky som niečo prežil a tiež si niečo pamätám. Po celé roky som nemal nič so súdmi - až teraz na starobu. Môj svokor, ktorý sa dožil 93 rokov, chodieval z domu cez rieku Kysucu cez "pahorec" široký asi 15 m do svojho lesa. Prechádzali tadiaľ i jeho rodičia, ba i prarodičia a nikto im v tom nebránil. V roku 1992 tento priestor oplotil jeho sused bez úradného povolenia. Svokor zomrel a ja som sa stal dedičom, prebral som aj túto spornú vec. Od roku 1992 som mal 14 súdných pojednávaní. Išlo asi o 20 štvorcových metrov neúrodného pozemku. Pojednávanie sa konalo v Čadci a neskôr v Banskej Bystrici. Po mnohých pojednávaniach som sa dostal na Krajský súd do Žiliny. Tam im bolo všetko jasné. Pri prvom pojednávaní sa vec naklonila na moju stranu. Pri druhom pojednávaní akoby boli všetci vymenení a celá vec dopadla v môj neprospech s tým, že sa už nemôžem odvolať. Takže už ako štvrtá generácia sa nemôžem dostať na svoj pozemok. Teda nič sa nevyriešilo, okrem toho, že som prišiel o peniaze. Kedysi v minulosti takéto spory šmahom ruky vyriešil obecný richtár alebo podrichtár. Boli to ľudia bez vysokoškolského vzdelania, avšak so znalosťou života na dedine. Dnes takéto spory riešia ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ktorí žijú v panelákoch a o živote na dedine vedia toho pramálo. Stále sa hovorí, akí sú sudcovia zavalení robotou, pritom sa zaoberajú vecami, ktoré by ľahko mohol vyriešiť aj obecný úrad. Pýtam sa, kto má právo v tomto štáte kontrolovať prácu sudcu. Sudca je nezávislá osoba, ale to ešte neznamená, že je to osoba spravodlivá.

EMIL HAZUCHA,

Vysoká nad Kysucou