Saudskoarabský milionár Usama bin Ladín, ktorý sa skrýva v Afganistane, sa stal emblematickou postavou medzinárodného terorizmu. Jeho asketická tvár, jeho starostlivo tvarované fúzy a jeho osobný príbeh, v ktorom sa mieša šľachtický pôvod s revoltou proti nespravodlivosti, z neho urobili mediálnu hviezdu par excellence. Vybuchne bomba v Johannesburgu alebo v Londýne a prvý, o kom sa hovorí, je on, píše francúzsky denník Le Figaro.
Bin Ladín je pritom ako strom, za ktorým sa skrýva les. V jeho tieni sa skrývajú desiatky skupiniek i významní aktivisti. Vďaka nemu sa tešia v Afganistane relatívnemu pokoju a skoro zaručenej diskrétnosti. Tento stav ostatne implicitne uznáva aj sám bin Ladín, ktorý sa rozhodol pomenovať svoje hnutie "Kaída", t. j. základňa. On sám slúži skôr ako záchytný bod. Bez toho, aby riadil islamistickú "hmlovinu" skutočne vlastnou silou, jeho tieň umožňuje štrukturovať a koordinovať zložité akcie, ako napríklad pred rokom atentáty na americké veľvyslanectvá v Afrike.
Sily bin Ladína sú sústredené v brigáde nazvanej "005", tvorenej stovkami mudžahídov, vrátane mnohých hľadaných teroristov. Táto brigáda je mnohonárodná - združuje ľudí z asi tucta štátov Blízkeho východu a Afriky. Vytvorená bola v roku 1996. Oficiálne sa prvýkrát objavila minulý rok, keď pomáhala hnutiu Taliban zmocniť sa mesta Mazáre Šaríf na severe Afganistanu. Aj tu však ide len o viditeľnú časť islamskej hmloviny, ktorú bin Ladín ani zďaleka nekontroluje úplne.
Proces premeny Afganistanu na teroristický štát, ktorý sa začal koncom 90. rokov, sa neustále zintenzívňuje. Ako krajina drog a zbraní, zničená vojnou a v úplnej anarchii, poskytuje Afganistan ideálne útočisko pre všetkých vyhnancov a všetko, čo sa v islamskom svete počíta k teroristickým organizáciám. Tento stav dokonca vyhovuje aj okolitým štátom, napríklad Pakistanu. V oblasti Heratu v blízkosti iránskej hranice sa usadili extrémistické iránske sunnitské skupiny ako Ahli sunna val džamát, alebo v oblasti Kábulu skupiny pakistánske (Sipah Sahába Pakistán, alebo Laškar Džangí, podozrivá z minuloročného atentátu na pakistanského premiéra Naváza Šarífa). V oblasti Džalalabádu v blízkosti pakistanskej hranice sa v táboroch - bombardovaných minulý rok americkými raketami - už dlho pripravujú pakistanskí dobrovoľníci, ktorí sa zapojili do svätej vojny v Afganistane po boku Talibanu a v indickom Kašmíre. Tábormi v Džalalabáde prešli aj Arabi, Afričania a ďalší dobrovoľníci islamskej konzervatívnej internacionály. V Kábule a Mazáre Šaríf na severe sa už dlho hovorí o táboroch využívaných povstalcami z radov Ujgurov - moslimského národa z čínskej oblasti Sin-ťiang. Sem sa údajne uchýlili aj predstavitelia Uzbeckého islamského hnutia, ktoré otvorene bojuje proti režimu prezidenta Islama Karimova a im sa prisudzuje zodpovednosť za februárový výbuch šiestich bômb v Taškente. Keď uzbecký minister zahraničných vecí Abdalazíz Kamilov pred dvomi mesiacmi v Kandaháre žiadal vydanie šéfa povstalcov Juldaseva, dostal odpoveď: Ten muž je náš hosť. Rovnako ako nejaký bin Ladín. (ČTK)
