Pre Spojené štáty americké je Usama bin Ladín, bohatý magnát saudskoarabského pôvodu, "najhľadanejším teroristom sveta", ktorý grupuje okolo seba najradikálnejšie teroristické sily, financuje ich tréning a ktorý vyhlásil vojnu islamského sveta proti americkému nepriateľovi. Washington mu pripisuje atentáty na americkej základni v Zahráne v Saudskej Arábii v roku 1996, pri ktorom prišlo o život 23 Američanov, a na dve americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii minulý rok, pri ktorých prišlo o život 80 ľudí, medzi nimi 8 Američanov. Je hlboko veriaci a verí, že nastolenie islamských zákonov sa dá dosiahnuť vojenskou silou. Prvýkrát sa stal známym v 80. rokoch, keď pomáhal afgánskym povstalcom v boji proti sovietskej okupácii. Keď sa v roku 1990 začali do Saudskej Arábie sťahovať americké vojská, aby pripravili inváziu proti Iraku, bin Ladín identifikoval nového nepriateľa. Kráľ Fahd vtedy údajne odmietol jeho ponuku, že "obráni" Saudskú Arábiu pred Američanmi. Pátranie po jeho osobe ukázalo, že pôsobí skôr ako sponzor a duchovný vodca, ktorého názory nachádzajú veľkú odozvu medzi moslimami celého sveta, než ako bojovník a priamy organizátor. Oba protiamerické atentáty v roku 1996 a 1998 predchádzali jeho výzvy na zničenie amerického nepriateľa - čo je podľa neho individuálnou povinnosťou každého moslima. Dnes sa údajne ukrýva v Afganistane, no USA sa ani po uvalení sankcií na Kábul nepodarilo dosiahnuť spoluprácu afganského Talibanu na jeho dolapení.
(kl)
