oznámil prezident Slovenskej sporiteľne Dušan Jurčák, objem klasifikovaných úverov sa zvýšil na 33 mld Sk, čo je viac ako polovica celého úverového portfólia. Následkom toho musela banka vytvoriť opravné položky v objeme 1,39 mld Sk. Aj napriek tomu sa jej nekrytá predpokladaná strata zvýšila o 400 mil. Sk na 3,3 mld Sk.
Napriek tomu, že hlavným a zásadným problémom Slovenskej sporiteľne je jej úverové portfólio, určité negatívne tendencie zaznamenala aj pri vkladoch. Ich objem totiž v priebehu prvých šiestich mesiacov klesol o 9,6 mld Sk na 132 mld Sk. Prezident Jurčák to odôvodňuje vývojom ekonomickej a sociálnej situácie v SR. Pre banku je negatívne hlavne to, že k poklesu dochádza najmä pri dlhodobých a k rastu pri krátkodobých vkladoch. Pri krátkodobých vkladoch sú pritom spravidla vyššie úroky. Sporiteľni tak stúpajú náklady na úroky, ktoré platí klientom, pričom z úverov, ktoré poskytla, jej výnosy klesajú. Výsledkom je, že z operácií s klientmi dosiahla sporiteľňa stratu takmer 2,4 mld Sk. Pokles vkladov klientov sa prejavil aj znížením bilančnej sumy banky. Tá v súčasnosti dosahuje 162,23 mld Sk, čo je o 6,3 mld sk menej ako na konci minulého roka.
O skutočnej výkonnosti banky svedčí podľa viacerých odborníkov prevádzkový zisk alebo strata. Vypočíta sa očistením celkového zisku alebo straty od tvorby, ale aj od pužitia opravných položiek a rezerv. V tomto ukazovateli zaznamenala sporiteľňa významné zhoršenie, pretože sa po prvýkrát dostala do prevádzkovej straty, tá dosiahla 105 mil. Sk.
Ďalšiu budúcnosť banky vidí jej prezident v urýchlenom ozdravení a následnej privatizácii. Ako však upozorňuje, obidva procesy meškajú, pričom každý týždeň, čo ozdravenie stojí, sa strata sporiteľne zvyšuje. Privatizácia bánk pritom mešká už od začiatku - v tomto čase mal byť už vyhlásený tender na výber poradcu pri privatizácii. K ničomu takému však štát zatiaľ nepristúpil. V rámci ozdravenia je podľa jeho slov sporiteľňa pripravená v súlade so zámermi vlády okamžite previesť na Konsolidačnú banku všetky úvery poskytnuté podnikom, ktoré sú dnes v konkurze. Ich objem je 17 mld Sk. Za posledného pol roka sa zvýšil o 2,3 mld Sk a aj ďalej rastie. Okrem presunu zlých úverov však sporiteľňa očakáva podporu zo strany štátu aj vo forme zvýšenia základného imania. Peniaze naň má štát získať zo zisku NBS, ktorá by v prípade prevzatia štátnej záruky Konsolidačnej banky rozpustila oprávky vytvorené na pohľadávky voči tejto inštitúcii. Očakáva aj to, že štát už začne konenčne platiť načas úrokové dotácie na sociálne úvery. Slovenská sporiteľňa zároveň presadzuje zmenu spôsobu určovania výšky povinných minimálnych rezerv, ktoré by mali podľa nej byť odlišné pri termínovaných a netermínovaných vkladoch. Peniaze na povinných minimálnych rezervách spolu so sociálnymi úvermi a hotovosťou na pobočkách totiž v sporiteľni dosahujú až 22 mld Sk nízkovýnosových aktív, ktoré spolu s 33 mld Sk klasifikovaných úverov tvoria blok nevýnosových aktív a robia banke stále väčšie problémy.