Memoáre, ktoré jeden z najväčších nacistických zločincov Adolf Eichmann napísal v izraelskom väzení pred tým, než bol v Jeruzaleme v roku 1962 popravený, boli dosiaľ uzamknuté v izraelskom štátnom archíve a len úzka skupina historikov mala možnosť do nich nahliadnuť. Eichmanna, ktorý riadil vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny, vypátrali a uniesli agenti Mosadu v roku 1960 z Buenos Aires do Izraela, kde bol za zločiny proti ľudskosti odsúdený na smrť a popravený. Prokurátor Gideon Hausner presvedčil vtedajšieho premiéra židovského štátu Davida Ben-Guriona, aby Eichmannove zápisky ostali utajené.V týchto dňoch izraelské ministerstvo spravodlivosti vydalo súhlas s tým, aby sa približne 1300 strán pamätí napísaných v švabachu publikovalo. O vydanie memoárov požiadal minulý týždeň jeden z Eichmannových synov Dieter, no odovzdajú ich zrejme skupine nemeckých vedcov, ktorí publikáciu opatria adekvátnymi komentármi a sprievodným textom. Dieter a jeho rodina, ktorá sa domáha svojho „vlastníctva“ a bojuje o autorské práva memoárov, pravdepodobne uvidí rukopis až po jeho publikovaní - ak medzitým muži zákona nerozhodnú inak.
Už v minulosti sa objavovali materiály, ktoré Eichmann spísal alebo nahovoril na magnetofón, kým sa ukrýval v Argentíne. V jednom z nich mieru svojej zodpovednosti prirovnal k zodpovednosti zamestnanca železníc, ktoré transporty zabezpečovali. Na tzv. konečnom riešení židovskej otázky vraj nemal žiaden podiel - hovorí, že bol len malým kolieskom v stroji na jeho vykonanie. Na tejto myšlienke založil aj svoju obhajobu a o tom budú zrejme aj jeho dosiaľ v Izraeli v tajnosti držané rukopisy. V skutočnosti sa však práve jemu pripisuje napríklad návrh vykonávať popravy v plynových komorách. Bol vraj známy veľkou horlivosťou a často ho privádzalo do zúrivosti, keď sa napríklad „neplnili kvóty“ vyhladzovania v koncentračných táboroch.
Eichmann sa zo šéfa sekcie gestapa pre židovskú otázku (od roku 1935) vypracoval na Hitlerovu pravú ruku a uznávaného experta na židovskú problematiku Nemeckej ríše. Učil sa po hebrejsky aj jidiš, študoval židovskú kultúru a náboženstvo a navštívil Palestínu. Prokurátor Hausner ho počas procesu nazval „šelmou, ktorá nie je hodná toho, aby bola nazvaná človekom“. Súd ho uznal zodpovedným za tisíce úkladných vrážd. Jeho posledné slová pred popravou boli: Iba som plnil príkazy.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
