areálu nedostalo povolenie napríklad vodné dielo Kráľová nad Váhom, Veľká Domaša, Palcmanská Maša, Čaňa a Ružín. SME o tom informovala Mária Horecká, vedúca Centra laboratórnych činností Štátneho zdravotného ústavu SR v Bratislave. „Zemplínska šírava a Vinianske jazero však mali napriek povoleniu problémy s kvalitou vody pre premnoženie sinicového vodného kvetu. Sinice sú mikroorganizmy, ktoré fotosyntetizujú, ale majú stavbu bunky ako baktérie - konkrétne cyanobaktérie,“ spresnila M. Horecká. Podľa jej slov ak sinice produkujú alergény alebo toxíny, môžu spôsobovať kožné alergické ochorenia, zápaly očných spojiviek alebo, ak sa človek vody napije, aj hnačky. Hnačky sú však pri konzumácii tejto vody najmenej nebezpečné v porovnaní s rizikom poškodenia pečene, nervového systému a karcinogénneho (rakovinotvorného) pôsobenia. Na Zemplínskej šírave a Vinianskom jazere však zákaz kúpania zrušili do troch dní, teda len čo testy potvrdili, že tamojší vodný kvet nie je toxický. „Stačí zmena počasia a vodný kvet sa stratí. Neznamená to však, že nebezpečenstvo je zažehnané, môže totiž klesnúť na dno, tam sa rozkladať a ďalej uvoľňovať toxíny,“ upozornila M. Horecká. Ako zdôraznila, najdôležitejšia je prevencia a ochrana vody pred znečistením. Keď sa sinice premnožia, odborníci už veľa urobiť nemôžu. „Dezinfekčné prostriedky sú v tomto prípade neúčinné a preparáty, ktoré zaberajú, nie sú vždy vhodné, lebo zvyšujú napríklad obsah škodlivej medi vo vode.“