Bojovníkov je údajne niekoľko sto až dvetisíc a sú medzi nimi Arabi, Stredoázijci a príslušníci mnohých dagestanských etník. Basajev a Chattáb majú k dispozícii dva obrnené transportéry, protitankové zbrane a protivzdušné obranné systémy. Obyvatelia, ktorí opustili dediny, povedali ruskej agentúre Interfax, že "islamské jednotky" vytvárajú miestne mocenské orgány a islamské súdy. Ruské zdroje tvrdia, že islamskí bojovníci berú obyvateľov dedín do zajatia.
Moskva poslala do Dagestanu jeden vojenský prápor, jeden prápor jednotky ministerstva vnútra a tisíc príslušníkov dagestanskej polície. Deklarácia nezávislosti, ktorú novinárom ukázali včera v čečenskom hlavnom meste Groznyj, prijali zástupcova orgánu islamská šura, akejsi rady Dagestanu, údajne na zasadaní v dagestanských dedinách, ktoré kontrolujú. Hovorkyňa dagestanskej polície však uviedla pre Reuters, že regionálne autority neuznávajú šuru za legitímny orgán. Sympatizantov, vrátane samozvanej hlavy tieňovej vlády, sme uväznili, povedala. Šura je podľa dostupných údajov zložená z čečenských radikálov, ktorí sa po skončení vojny v Čečensku odmietli podriadiť oficiálnej čečenskej vláde Aslana Maschadova. Po vlaňajšom neúspešnom pokuse o vzburu v Čečensku sa poľní velitelia zrejme rozhodli zmocniť Dagestanu. Ich akcia má aj symbolický význam - presne pred 140 rokmi totiž v tých istých miestach kapituloval imám Šamil, ktorý stál 20 rokov na čele islamského štátu Čečenov a Dagestancov. Jeho miesto má dnes zastúpiť jeho menovec Šamil Basajev, ktorý sám v minulosti patril skôr ku kritikom najradikálnejšieho islamu. Odkedy však prehral prezidentské voľby v Čečensku, stiahol sa do ústrania, aby sa napokon objavil na scéne na strane radikálov.
Dagestan, ktorý sa rozkladá od strmého Kaukazu po pobrežie Kaspického mora, bol v posledných mesiacoch miestom stupňujúcich sa pohraničných zrážok na hranici s Čečenskom. Čečenskí vodcovia na čele s Basajevom oznámili, že majú v úmysle vytlačiť ruské sily z oblasti tak, ako to urobili vo vojne v Čečensku. V bojoch však vtedy padli za obeť desiatky tisíc civilistov a Groznyj sa zmenil na ruiny. Čečensko sa dnes považuje za nezávislý štát, hoci jeho nezávislosť nikto neuznal. (REUTERS, ČTK, bj)
