Úradujúci majster sveta z Atén ‘97 a čerstvý desaťbojársky svetový rekordér Čech Tomáš Dvořák výkonom 8994 bodov z Prahy začiatkom júla sa pred siedmimi rokmi na nitrianskom štadióne pri posledných federálnych republikových majstrovstvách zranil. Včera po dlhom čase pod Zoborom opäť štartoval. Zvolil si kombináciu začiatku druhého dňa desaťbojárskych pretekov, najskôr 110 prekážok, potom disk. Majster sveta štartoval na mítingu Corgoň ‘99 tesne po sústredení v maďarskej Tate. „Fyzicky som sa namakal ako v kameňolome. Teraz budem vyhľadávať podobné podujatia, ako bola Nitra. Musím si ešte vyskúšať svoje ,prekliatie‘ - žŕdku. O forme pred sevillskými majstrovstvami sveta koncom augusta sa budem baviť týždeň pred nimi,“ hovoril otec dvojročných dcérok - dvojčiat Barborky a Kačenky. Tomáš je skrz-naskrz realista. Svetový rekord 8994 bodov prežil pokojne, šesťbodovú stratu od bájnej hranice deviatich tisícov bodov berie ako fakt, ktorý nekalí radosť z výkonu. „Tých šesť bodov ma, samozrejme, škrelo. Stačilo, aby sa mi v druhej polovici záverečného behu 1500 m ,nemotali‘ v ceste pretekári, ktorí už nemohli veľa dokázať. Stratil som tempo i desatiny sekúnd. Navyše, kto by riskoval prípadný pád a prišiel o všetko?“ logicky vysvetľoval súťaž šťastia i smoly zverenec Zdeňka Váňu (už jedenásty rok v pražskej Dukle), ktorý je tiež jeho zaťom. Dvořákovi pritom chýbalo v záverečnej desaťbojárskej disciplíne 0,86 s, na 460 cm sa mu zlomila žrď, skočil ešte 480 cm, obavy viac nedovolili. „Desaťbojársky som dospel práve vtedy, keď som si uvedomil, že jedna pokazená disciplína neznamená ,koniec všetkých dní‘. K poznaniu som sa prehrýzol cez množstvo zranení,“ prízvukoval svetový rekordér faktickú nemožnosť, aby v kráľovskej atletickej disciplíne všetko vyšlo. V takom prípade by napríklad Tomáš Dvřák dosiahol 9114 bodov - taký je totiž prepočet jeho osobných desaťbojárskych výkonov.
Svetový rekordér býva na sídlisku Praha-Řepy, kde mu nedávno šlohli auto - veľký Seat kombi. „Sponzor mi už dal našťastie nové. Na Julisku, kde trénujeme, to mám desať kilometrov. O dcérky sa predpoludním starám ja, na štadión ich zásadne beriem so sebou. Sídlisko má svoje nástrahy rovnako v Prahe, Havířove alebo v Bratislave,“ podotkol vzorný otec, ktorý sa priznal, že nečíta ani nekupuje noviny. Samozrejme, že sa dopočul o veľkohubom vyhlásení Američana Dana O‘ Briena (8891 z roku 1992), ktorého obral o svetový rekord. Syn Američana tmavej pleti a Fínky Dvořákov výkon zotrel: „Najlepší atlét sveta som ja, deväťtisícovú hranicu prekonám ja, ak by ma nominovali do Sevilly, už tam. Dvořák ma v živote nezdolal.“ Američan ale do Španielska nepôjde, pre zranenie neštaroval na národnom šampionáte. Atletická federácia USA zostala aj tentoraz až kruto zásadová, O ‘Briena nenominovala, hoci na šampionáte v Eugene tretí v poradí Steele nesplnil limit na MS 8050 b. O‘ Brien ho, prirodzene, z vlaňajška má. Atletickú veľmoc bude teda v Andalúzii reprezentovať dvojica Huffins a Pappas. „Danovo vyhlásenie sa prieči môjmu mysleniu. Ak by povedal najlepší desaťbojár sveta, možno, ale atlét? Ak je tak skvele pripravený na deväťtisícovú hranicu, prečo keď nedostal voľnú kartu, išiel ihneď na operáciu? Mohol ma trebárs vyzvať na priamy súboj v októbri do Talance. O‘ Brienove vyhlásenia sú trepaním do vetra,“ celkom jasne formuloval svoj názor zlínsky rodák.
Keď sa v roku 1992 zranil v Nitre nejaký Dvořák, ani sme to nezaregistrovali. Tomáš však práve tento moment považuje za kľúčový. „Bol som rozhodnutý skončiť s atletikou, našťastie, predovšetkým tréner ma presvedčil, že by som urobil zle.“
PETER FUKATSCH
(Spravodajstvo z mítingu Corgoň‘99 i atletického víkendu prinášame na 8. strane)
