Schválenie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v NR SR oznamovali masmédia s tým, že bola splnená posledná podmienka prijatia našej republiky do EÚ. Údajne aj ohlasy z Bruselu a zo Štrasburgu vyzneli v tomto zmysle napriek tomu, že proti prijatiu zákona v jeho vládou predkladanej forme hlasovali nielen maďarskí poslanci vládnej koalície, ale i poslanci opozície, a pod petíciu za vypísanie referenda proti prijatiu tohto zákona sa v krátkom čase pozbieralo takmer pol milióna podpisov. Dokazuje to, že nenávistné protimaďarské štvanie niektorých „politikov“ nachádza živnú pôdu najmä u tej časti Slovákov, ktorí Maďara možno ani nevideli. Pravdepodobne je to tak preto, že tie lživé a štvavé tvrdenia vzápätí nikto nevyvracia, nech sú akokoľvek nezmyselné. Strašia napríklad tým, že Maďari chcú obnoviť veľké Uhorsko. Vedia vôbec, kde sa tiahla hranica Uhorska pred I. svetovou vojnou? Veď tá hranica sa tiahla od Bratislavy oblúkom po hrebeňoch Karpát až po rumunskú Oršovu na juhovýchode. Na západe sledovala od Bratislavy južným smerom zhruba hranice dnešného Maďarska a ďalej na juh zahrňovala celé dnešné Chorvátsko s Varaždínom, Záhrebom a Karlovacom až po Rijeku, kde sa zatočila na východ skoro až po Knin. Južná hranica prebiehala prakticky od Karlovaca cez Zemun pri Belehrade, cez Oršovu a Sibiu po Brašov. V takom štáte by boli Maďari v absolútnej menšine. Mohol by dnes normálny Maďar o niečom takom čo by len snívať? Alebo zlomyseľné ohlupovanie? Môžeme to posúdiť podľa našich najnovších problémov. Jazykový zákon je maličkosť oproti tomu, čo nám prináša otvorenie hry s cigánsko-rómskou kartou. Odlet viac než tisíc ľudí za 2-3 týždne je sotva spontánny. Nejde tým o neprijatie Slovenska do EÚ. Podobne by sa dali povyvracať aj iné demagogické nezmysly pánov Slotu, Malíkovej, Slobodníka, Hofbauera, Oberhausera a ďalších prerábačov dejín, ktorými ohlupujú národ slovenský. Čo sa týka samotného jazykového zákona, zdá sa, že nie je isté, kedy vyjde v Zbierke zákonov, a ak aj vyjde, ako ho posúdia členovia EÚ s ohľadom na skúsenosť z minulosti. Teraz verejne hlásame, že jazykový zákon má byť splnením podmienky nášho prijatia do EÚ (s výnimkou poslanca P. Weissa, ktorý vo svojom prejave v NR SR to popieral a vravel, že tento zákon sa prijíma len preto, lebo to vyžaduje čl. 34 Ústavy SR. Možno tomu ani sám neverí, iba sa kvôli straníckej disciplíne prispôsobuje pánom Ficovi, Fogašovi a Migašovi).
ING. LADISLAV NAVRÁTIL, Komárno
