za dôveryhodných, ostatných za menej hodnotných či druhoradých. Podľa toho aj konali a svojimi ľuďmi obsadili všetky dôležité funkcie nielen v parlamente, ale aj v nezmyselne rozšírenej štátnej správe od najvyšších až po referentské miesta. Za ich bašovania bohatstvo štátu sa rozplynulo do osobného vlastníctva osôb regrutujúcich sa zo svojich straníckych bosov, z ústavných činiteľov, zo štátnych úradníkov a z vrcholového manažmentu. Okrem toho napáchali nepredstaviteľné škody, ich chybnou politikou zapríčinili, že Slovensko nebolo prijaté do OECD, NATO a prvej skupiny priamych uchádzačov o vstup do EÚ. Ako porušovali ústavu a zákony, ich usvedčuje únos, z ktorého sa zodpovedá pred orgánmi činnými v trestnom konaní exriaditeľ SIS. Jeho zástupca J. Svěchota verejne a slobodne vyhlásil, že únos nebol výmyslom inžiniera Lexu, ale niekoho iného, a pokračoval, že „ideovým vodcom únosu“ bol V. Mečiar. Občania si dobre pamätajú, ako bol ignorovaný prezident republiky alebo Ústavný súd, ktorý nazvali chorým prvkom. O tom, že Mečiarova vláda stratila dôveru, rozhodli voliči a vynútili si zmenu. Súčasná koalícia nahradila bývalú nekontrolovanú moc, ale svojím vládnutím nepresvedčila a ešte neporazila mečiarizmus, pretože vinníci disponujú dostatočným kapitálom a ešte majú svojich ľudí na správnych miestach. Súčasná vláda to nemá jednoduché. Zdedila neutešený stav celej spoločnosti, krízový stav mnohých rezortov, vytunelovanú ekonomiku. V náprave obrazu krajiny a splnení podmienok na integráciu urobila veľa a zaslúži si úctu. Ing. JÁN HRUŠKA, Martin