predchádzajúceho roku, teda v čase parlamentných volieb, sa index pohyboval okolo úrovne 66 %. Podľa hlavného ekonóma ING Barings Jána Tótha, autora analýzy menovej citlivosti slovenskej ekonomiky, je však súčasná hodnota indexu stále vyššia ako v čase vypuknutia menovej krízy v máji 1997. „Vysoká úroveň je spôsobená najmä situáciou v bankovníctve, verejnou nedôverou k domácej mene, nízkymi devízovými rezervami Národnej banky Slovenska (NBS), stále vysokým reálnym domácim dopytom a vysokou dlhovou službou,“ uvádza sa v analýze. ING Barings zostavila index citlivosti ako vážený priemer viacerých štandardizovaných premenných, napr. reálneho efektívneho výmenného kurzu, pomeru klasifikovaných úverov k celkovým korunovým úverom, reálneho rastu vývozu, pomeru peňažného agregátu M2 k devízovým rezervám centrálnej banky, miery dolarizácie ekonomiky či priemernej dlhovej služby. Výraznejší pokles indexu v posledných troch mesiacoch bol podľa ING Barings zapríčinený zlepšením bilancie zahraničného obchodu, prekvapujúco vysokým reálnym rastom exportu, zlepšením pomeru M2 voči devízovým rezervám, ako aj znížením spreadov slovenských eurobondov na zahraničných finančných trhoch.
Napriek poklesu indexu citlivosti ekonomiky na vypuknutie menovej krízy na Slovensku naďalej pretrvávajú niektoré nepriaznivé tendencie. Od roku 1996 narastá objem peňažného agregátu M2 v porovnaní s objemom devízových rezerv NBS, čo znamená, že väčšia časť M2 nie je krytá zahraničnými rezervami v prípade uzatvárania korunových pozícií. „Miera dolarizácie, definovaná ako časť M2 držaná v cudzej mene, ktorá indikuje nedôveru v domácu menu, neklesla ani po zavedení plávajúceho kurzu koruny v októbri minulého roku. Znamená to, že vývoj posledných mesiacov neprispel k znovuzískaniu dôvery v korunu,“ uvádza sa v analýze.
Ďalším znepokojujúcim faktorom naznačujúcim možné nebezpečenstvo vypuknutia menovej krízy je situácia v bankovom sektore. Od konca roku 1997 stúpa objem klasifikovaných úverov, pričom zisk podnikového sektora klesal v posledných rokoch pre vysoké reálne úrokové sadzby a kurzové straty. Tie boli dôsledkom intenzívneho získavania zahraničných úverov, ktorých splácanie nebolo chránené pred nepriaznivými kurzovými zmenami. Od roku 1993 navyše dochádza k prudkému rastu objemu zahraničnej dlhovej služby.