terizovaná predovšetkým vysokým dvojitým deficitom (obchodnej bilancie a bežného účtu), spôsobila podľa fondu nielen tlaky na znehodnotenie koruny, ale aj na bankový sektor na Slovensku. „Riaditelia (Board of Directors) zdôraznili, že kľúčovou makroekonomickou prioritou v roku 1999 má byť zníženie deficitu bežného účtu platobnej bilancie na udržateľnú úroveň. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je sprísnená fiskálna politika,“ uvádza sa v správe MMF. Deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v posledných dvoch rokoch pohyboval na nebezpečne vysokých úrovniach 10 % hrubého domáceho produktu SR.
Vzhľadom na „nepríjemne nízku“ úroveň devízových rezerv v slovenskej ekonomike bude Národná banka Slovenska takmer výlučne musieť pri efektívnom ovplyvňovaní výmenného kurzu koruny používať iba krátkodobé úrokové sadzby. V dôsledku toho, že deficit bežného účtu platobnej bilancie bol v posledných troch rokoch v prevažnej miere krytý pôžičkami zo zahraničia, oslabenie koruny podľa MMF značne vyčerpalo zdroje slovenskej ekonomiky. Najvyšší predstavitelia fondu zároveň odmietli jedno z opatrení, ktoré v balíčku ekonomických opatrení prijala vláda - sedempercentnú dovoznú prirážku, ktorá by mala byť odstránená do konca roku 2000. „Riaditelia vyslovili poľutovanie nad jej prijatím a vyjadrili nádej na jej skoré odstránenie,“ uviedol MMF.
Fond pri hodnotení finančného manažmentu štátu kritizoval slovenskú administratívu za „vysokú úroveň vládnych výdavkov“ a nákladnú podporu neefektívnych štátnych bánk a podnikov s majetkovou účasťou štátu. „V tomto kontexte fond nalieha na štátnu administratívu, aby pokročila v otázke predaja štátom kontrolovaných bánk strategickým investorom,“ zdôraznil MMF. Vyzval tiež na ukončenie „slabého riadenia“ štátom kontrolovaných podnikov, ktoré zaznamenali „neopodstatnený rast miezd a problémy pri splácaní dlhov“.
