Naša spoločnosť je rozdelená na vrstvu rýchlozbohatlíkov, multimilionárov a miliardárov. Táto skupina žije so svojimi rodinami vysoko nadštandardne a v prepychu. Väčšina boháčov prišla k obrovským majetkom a bohatstvu v spojitosti s minulou mocou. Dobre to povedal košický miliardár A. Rezeš: „Ja si myslím, že vôbec nepatrím k najbohatším mužom na Slovensku. To, čo mám ja, majú tisíce a možno, že viacerí sa majú lepšie ako ja.“ Druhú skupinu tvorí väčšina obyvateľstva, ktorá sa nie vlastnou vinou ocitla v zajatí každodenných existenčných problémov bez akejkoľvek perspektívy. Svoj každodenný život prežívajú s obmedzenými možnosťami. Tým viac však prekvapujú a znepokojujú nové podobné neblahé praktiky rozhadzovania súčasnej moci. Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Toto prirovnanie platí v porovnaní v koho prospech sa rozdávajú milióny zo štátnej pokladnice. Stačí pripomenúť, ako sa šafári a plytvá financiami v prospech zákonodarcov, ktorí si sami sebe odsúhlasili počítače. Tu nevidím žiadny rozdiel medzi minulým a terajším parlamentom. Obaja predsedovia parlamentu realizovali bez námietky ako pozornosť (potrebná nutnosť je vylúčená) bezplatne venovať počítač každému poslancovi. Rozdiel je len v tom, že I. Gašparovič ako bývalý predseda parlamentu verejne nezdôvodnil nákup a dar stotisícových počítačov pre každého poslanca. J. Migaš, vyhodenie 15 miliónov korún zo štátnej pokladnice na prenosné počítače a laserové tlačiarne zdôvodnil: „Ja by som z toho problém nerobil… toto nie je problém NR SR.“ Problém by to skutočne nebol, keby si ich kúpil každý za svoje, veď poslanecký plat a dalšie požitky poslancov sú slušné a nadštandardné. Žiaľ, príkladov nehospodárneho vyhadzovania ďalších miliónov korún je dosť, a to všetko na účet daňových poplatníkov.
Ing. JÁN HRUŠKA, Martin
