BRATISLAVA (SME - ata) - Podľa posledných prieskumov agentúry Polis si 57,4 percenta z 500 opýtaných myslí, že je potrebná rekonštrukcia vlády a mnohí jej členovia by mali na jeseň odstúpiť z funkcie. Psychológovia tvrdia, že pre mnohých politikov môže byť veľkým psychickým problémom a záťažou odísť z politického života a vzdať sa moci. „Závislosť od moci môže vzniknúť takisto ľahko ako od všetkého, čo nám poskytuje príjemné zážitky, uspokojenie, rôzne druhy pôžitkov a slastí,“ tvrdí psychoterapeutka Mária Krýslová. „Návrat do pozície radového občana je určite pre každého politika veľkou záťažou. Ale zdravé a vyvážené osobnosti by ju mali zvládnuť bez väčších ťažkostí.“ Ďalej upozorňuje, že práve na cestu moci, a teda aj politickú dráhu sa často vydávajú tzv. narcistické osobnosti, ktorých duševná spokojnosť je priamo závislá od mimoriadnych výkonov a pozitívnej odozvy iných ľudí. Ak sa jej ich nedostáva, prepadajú do duševného prázdna a depresií. Psychológ Dušan Ondrušek takisto upozorňuje, že politika je okrem zdravých, hoci nadpriemerne húževnatých osobností magnetom pre širokú paletu priam psychopatických jedincov, ktorí sa nevedia vzdať moci. Rozpoznať tento typ mocensky zakomplexovaných nebezpečných politikov však podľa neho nie je až také ťažké. „Takmer vždy nehovoria za seba, ale za národ, za stranu, sú vedení veľkými ideami. O sebe radi hovoria v tretej osobe.“ Podľa D. Ondrušeka nie je náhoda, že takéto typy osobností sa dnes v politike vyskytujú najmä v postkomunistických krajinách. „Ak sa politici správajú nezodpovedne, je to aj zásluhou politicky pasívnych občanov a médií. Vo všetkých postkomunistických štátoch sa dobre darí demagógii, populizmu a takmer všade sa aspoň dočasne vynorili podobné vodcovské typy. Až raz budú historici analyzovať, čo sa dialo po páde komunizmu, určite ich zaujme fenomén postkomunistických vodcov. Tí sa však k moci dostali vďaka voličom - v tom čase najpresnejšie odrážali vtedajšiu úroveň občianskeho (bez)vedomia.“