Karol Krčmár je známy hlavne vďaka dreveným hračkám Carlo, ktoré zožali nejeden úspech na výstavách u nás a v zahraničí. Jeho zatiaľ posledným úspešným projektom bol architektonický návrh Dvora remesiel, ktorý otvorili v Ústredí ľudovoumeleckej výroby posledný júnový deň. Za mesiac pôsobenia prilákal už mnohých zvedavcov nielen z Bratislavy, ale aj z iných slovenských miest a zo zahraničia.
Dvor remesiel sa úspešne rozbehol. Zatiaľ čo predtým nezablúdil na nádvorie Ústredia ľudovoumeleckej výroby takmer nikto, teraz sa po dvore prechádzajú stále zvedaví návštevníci. Ako hodnotíte prvý mesiac pôsobenia Dvora remesiel?
„Myslím si, že sa mi podarilo, o čom som sníval. A to, že priestory ÚĽUV-u musia ožiť. Pretože tradičná remeselná výroba vždy bola a je spätá s človekom, musí prinášať človeku uspokojenie a radosť. Len vtedy má význam znovu oživiť remeslá a vrátiť ich tam, odkiaľ aj vzišli - medzi ľudí. Ako môžete vidieť, na Dvore remesiel je teraz stále rušno, dielne sú plné detí.“
Keď sa poobzerám po nádvorí, priestor nie je vôbec preplnený, pribudlo tu zopár drevených bábok, stolov, drevených a kovových doplnkov. Zdá sa mi to dosť malá zmena, aby prilákala ľudí do dvora.
„A predsa. Niekedy stačí málo na uskutočnenie veľkých zmien. Keď som sa prišiel na nádvorie ÚĽUV-u prvýkrát pozrieť, boli tu holé steny bez doplnkov. Dielne boli síce otvorené, ale nikto do nich nevkročil. Väčšina ľudí ani nevedela, že v ÚĽUV-e existujú nejaké remeselné dielne. Z tohto stavu som vychádzal aj pri vytvorení architektonického návrhu. Pri vstupe do dvora som umiestnil dve drevené bábky - babku a dedka v tvare kresla. Chcel som tým vrátiť do dnešných čias klasický výjav starých rodičov sediacich na priedomí chalupy, do ktorých lona sa usadia vnúčatá. Jablko a hruška na hlave majú symbolizovať kráľovstvo, na ktorého dvor vstupujú návštevníci. Do stredu dvora som nainštaloval veľkú drevenú bábiku, ktorá pôsobí ako pútač a láka ľudí vstúpiť už z ulice. Na zadnú stenu som dotvoril drevenú strechu, ktorá má napodobniť starú stodolu. Miesto obyčajných drevených stolov sme dali stoly s konskými hlavami, vedľa ktorých som postavil obrovský hoblík s očami a vyplazeným jazykom. Každú dielňu som označil kovovým štítom s logom remesla, ktoré sa vo vnútri prevádzkuje. Celý návrh som doplnil ešte pár drevenými stenami, stĺpmi. A výsledné dielo skutočne pôsobí ako starý remeselný dvor.“
Vy ste Dvor remesiel navrhli, kto vyrobil všetky doplnky?
„Tak ako celá myšlienka, aj Dvor remesiel je výsledkom ÚĽUV-u na čele so staronovým riaditeľom Vladimírom Beljakom. ÚĽUV zabezpečil i materiál. Sochy sediacich starkých vpredu vytvoril Peter Zoričák. Bábiku v strede vyrobil Juraj Leporis so synom Pavlom. Kovové štíty a rámy pri vstupe do dielní kováč Alexander Reindl z Dunajskej Lužnej.“
Na čom novom pracujete teraz?
„Po prvom úspechu s ÚĽUV-om v podobe Dvora remesiel sme sa dohodli na ďalšej spolupráci. Momentálne pracujem na návrhu obalov pre výrobky ÚĽUV-u. Snažím sa vytvoriť určitú jednotnosť v balení tovaru, ktorá by reprezentovala značku ÚĽUV-u čo najlepšie.“
VLADIMÍRA MAJTÁNOVÁ
