ovník, ktorý prichytil horúceho republikánskeho prezidentského kandidáta Busha juniora pri tom, ako si pletie Slovensko so Slovinskom. Epizóda sa dostala aj do veľkých amerických novín, ktoré sledujú každý pohyb potenciálneho prezidenta. Všimol si ju aj Doonesbury, respektíve jeho autor, známy karikaturista G. B. Trudeau, ktorý prostredníctvom nej poukázal na to, aké skreslené predstavy majú aj mnohí špičkoví americkí predstavitelia o svete. „Guvernér Bush, posledné zahraničnopolitické prešľapy jasne odhaľujú vašu neskúsenosť. Nemal by prezident vedieť aspoň to, aký je rozdiel medzi Slovenskom a Slovinskom?“ pýta sa počas tlačovky reportér. „Nie, pretože sú príliš mladými krajinami. A okrem toho, ako prezident budem mať na to ľudí, špičkových ľudí, ktorí môžu kvízové otázky typu, aký je rozdiel medzi Gréčanmi a Timorčanmi, zodpovedať za mňa,“ odpovedá prezidentský kandidát. „Guvernér, vedeli by ste vymenovať aspoň troch z našich spojencov v NATO?“ nasleduje ďalšia otázka z pléna. „Samozrejme,“ nedá sa Bush junior a vzápätí prichádza pointa v podobe odpovede: „Frančania, Belgovia a Germaniaci.“ Väčšina Američanov v živote neprekročí hranice svojej vlasti. Nečudo, veď na rozdiel od Slovenska, kde človek neprejde tristo kilometrov, aby nenarazil na nejaké hranice, sú USA samy osebe takmer kompletným kontinentom. Je pritom známe, že dve tretiny amerických kongresmanov v živote nemali ani cestovný pas. Ale čo by sa stalo, ak by sa niekto spýtal našich pánov poslancov, aký je rozdiel medzi takým Paraguajom a Uruguajom? Nehovoriac o tom, ak by sa otázka týkala napríklad hlavného mesta Texasu, kde je zas doma pán Bush junior. Ak sa však napokon predsa len do Bieleho domu dostane, je isté, že si už Slovensko so Slovinskom nikdy nepopletie. Môže to byť výhodou, ale aj obrovským handicapom. JURAJ KITTLER