BRATISLAVA (SME - gk) - „Európska menová únia sa môže rozpadnúť, ak budú členské krajiny vystavené veľkým externým šokom a nedokážu sa dohodnúť na jednotnej menovej politike“, píše sa v júnovej správe Medzinárodného menového fondu (MMF). Report, ktorý vypracovali nezávislí ekonómovia, odráža viac ich osobný pohľad ako názor MMF. Správy, ktoré pripravujú experti MMF alebo iní ekonómovia, sú však vo všeobecnosti vnímané ako veľmi dôveryhodné a odrážajúce skutočný stav.
Správa, ktorú fond vydal až minulý týždeň, tvrdí, že ďalšie 3 roky prechodu na jednotnú menu v eurozóne vôbec nebudú také ľahké, ako sa pôvodne očakávalo. Krajiny Európskej menovej únie (EMÚ) sú vystavené väčšiemu riziku zo strany asimetrických šokov ako udalostiam, ktoré by ovplyvnili eurozónu ako celok. Asymetrické šoky sú impulzy, ktoré majú dopad iba na jednotlivé ekonomiky EMÚ a nie na celok. Tieto šoky by počas obdobia prechodu mohli viesť k oslabeniu dôvery v spoločnú menu a k eventuálnemu rozpadu únie. Kritériá Paktu rastu a stability, ktoré určujú povolenú mieru rozpočtových deficitov členských krajín, čiastočne zväzujú ruky národným vládam pri riešení svojich vlastných ekonomických problémov. Ak sa počas nasledujúcich troch rokov nepodarí eurozóne kvôli výkyvom v ekonomike dohodnúť na spoločnej menovej politike, alebo náklady na zotrvanie v spolku budú neunosné, niektoré krajiny sa môžu rozhodnúť pre zotrvanie pri národnej mene. Pozitívnym signálom nie je ani doterajšie fungovanie eura, ktoré, hoci uľahčilo cestovanie a obchod, od svojho zavedenia v podstate iba oslabovalo voči doláru a jenu. Nebezpečie pre EMÚ vidia autori správy aj v samotnom prechodnom období, ktoré niektoré členské štáty môžu považovať iba za skúšobnú dobu, kedy si to ešte môžu celé rozmyslieť a prípadne s menšími stratami odstúpiť od jednotnej meny. Okrem toho, že EMÚ nemá žiadne prostriedky na udržanie krajín v únii, je len ťažko predstaviteľné, že by mohla suverénny štát nútiť k „dobrovoľnému“ členstvu.
