Príčinou zlého stavu slovenskej spoločnosti nie je len ekonomický systém

Proti totálnemu kolapsu, ku ktorému smeroval nekontrolovaný pád slovenskej meny, bol potrebný razantný zákrok - šok nazvaný balíček ekonomických opatrení. Nie je celkom presné označenie (inak už dávno nevyhnutných) reštrikcií v ňom zabalených za ozdravné.

Sú len akousi záchrannou brzdou pred priepasťou, na okraj ktorej dotlačila slovenskú spoločnosť zotrvačnosť pôsobenia predchádzajúcej vlády, ale aj pomalá /ne/činnosť tej súčasnej. Príčiny stavu, v ktorom sa slovenská spoločnosť nachádza, nie sú len v ekonomickom systéme, aj keď práve tam sa prejavujú najtransparentnejšie a najcitlivejšie. Primárna chyba nemá pôvod ani v politickom systéme alebo v jeho súčasnej reprezentácii - ako sa to snaží prezentovať opozícia. Dovolím si tvrdiť, že najväčšie zlyhania nastali v morálno-kultúrnom systéme. Tie následne negatívne ovplyvnili systém politický aj ekonomický a ich nezdravé korupčno-zločinecké prepojenie. Nedodržiavanie a obchádzanie zákonov sa stalo spoločenskou normou a účelové zákony sa stali alibi pre nespravodlivosť. Preto je potrebné po ekonomickom šoku stabilizovať nielen ekonomický systém, ale aj systém politický a predovšetkým systém morálno-kultúrny. Tieto tri dynamické systémy totiž fungujú ako jeden jediný systém demokratického kapitalizmu - napríklad v USA, v Nemecku alebo v Japonsku. Demokratický kapitalizmus nie je bez hriechu. Ostatné známe systémy sú však horšie. Spojenie práva jednotlivca na slobodu a spravodlivosť s pluralitným systémom politickej demokracie a trhovej ekonomiky dáva ľudstvu reálnu nádej na zmierenie chudoby a zvrhnutia tyranie. Legitimita demokratického systému nespočíva v tom, aby sľuboval všetkým rovnaké úspechy, ale v tom, že ponúka všetkým rovnakú príležitosť. Východiskom z bludného kruhu je reálny ekonomický rast. Štát bez neho vykazuje tendencie po sebadeštrukcii, balkanizácii a frakčných bojoch. Občania Slovenska v slobodných voľbách vyslali jasný signál, že si želajú integráciu do demokratického sveta modernej civilizácie. Je historickou zodpovednosťou politických elít, aby sila, ktorou disponuje - teraz už úplný - politický systém, bola využitá v prospech systému ekonomického a morálno-kultúrneho. Demokraticky vládnuce elity sa nemôžu hrať na spasiteľov, ani podľahnúť boľševickému opojeniu mocou. Ich úlohou je zjednocovať, ukazovať smer a dbať o spravodlivosť.