Boj dvoch ideológií, alebo sladké americké starosti - tak sa dá najvýstižnejšie nazvať boj Republikánov a Demokratov, ktorí sa nevedia dohodnúť ako naložiť s prebytkom štátneho rozpočtu USA. Analytici totiž predpokladajú, že štátnemu rozpočtu USA hrozí v budúcej dekáde celkový prebytok vo vyške troch triliónov dolárov. Republikánmi ovládaný Senát v piatok minulý tyždeň schválil návrh zákona, ktorý predpokladá, že 792 biliónov dolárov z prebytku bude v nasledujúcom desaťročí použitých na zníženie daní. Návrh predpokladá, že najnižšia možná daňová hranica, ktorá je v súčasnosti pätnásť, bude znížená na 14 percent. Zároveň návrh umožňuje väčšiemu počtu daňovníkov zaradiť sa do tejto kategórie poplatníkov. Najviac by z daňových úľav mali profitovať zosobášené dvojice, ktorým budú vytvorené rovnaké podmienky ako slobodným a rozvedeným daňovým poplatníkom. Doteraz totiž museli zosobášene dvojice spočítať svoj príjem a takto dosiahnutý vyšší daňový základ ich automaticky znevýhodňoval - platili vyššie dane.
Osud návrhu zákona je však nejasný, a to i napriek tomu, že prešiel pomerom hlasov 57 ku 43. Prezident Clinton totiž už vo štvrtok naznačil, že bude vetovať každý návrh zákona, ktorý bude znamenať zníženie daní vyžadujúce si vyššie náklady než 300 biliónov dolárov. Clinton namiesto radikálneho zníženia daní chce prebytok štátneho rozpočtu investovať do zdravotného a dôchodkového zabezpečenia. Je to klasický boj dvoch ideológií- pravicoví republikáni veria, že ľudia sami vedia ako najlepšie naložiť so svojimi peniazmi a preto im ich chcú vrátiť. Ľavicovejší demokrat Clinton zas predpokladá, že o ľudí sa musí starať štát. Ešte skôr ako sa návrh dostane k prezidentovi Clintonovi, budú sa o jeho znení musieť dohodnúť lídri Senátu s lídrami Kongresu, čo je však pri republikánskej väčšine v oboch inštitúciách prechádzka ružovou záhradou v porovnaní s očakávaným bojom Senát verzus Clinton. Súboj sa môže stať osudovým aj pre prezidentské voľby v roku 2000 - prieskumy verejnej mienky naznačujú, že až 52 percent Američanov podporuje návrh Republikánov - oproti 35 percentám podporujúcim návrh prezidenta Clintona - a že svoje sympatie k nim na základe tohto návrhu prejaví aj vo voľbách v roku 2000. A tak sa zdá, že najmúdrejšie zo strany demokrata Clintona by bolo návrh zákona rýchlo podpísať a vyraziť tak Republikánom zbraň ešte pred volebným rokom 2000. Američania majú svoj štát radi - ale hlavne preto, lebo sa o nich a do nich príliš nestará. Boj dvoch ideológií vyhrávajú v USA pravičiari.
ZOLO MIKEŠ, Washington
(Autor študuje medzinárodné vzťahy na Georgetownskej univerzite)
