ťaženie Američana Lancea Armstronga na cyklistickej Tour de France. Engquistová i Armstrong ukázali silu športovca, ale i napredovanie medicíny, ktoré sa pred málo rokmi a vlastne i dnes považujú za zázrak. Rodáčka z dedinky v Tambovskej oblasti, ktorej meno neuvádzajú ani múdre knihy, a Texasan totiž zdolali zákernú rakovinu úžasným spôsobom. Nielenže vyzdraveli, ale vrátili sa do života presne tam, kde načas skončili. Na výslnie športu, ak chcete, svojej profesie.
Ľudmila Narožilneková v roku 1991 vyhrala v Tokiu na majstrovstvách sveta za Sovietsky zväz. O dva roky neskôr mala Ruska skončiť s atletikou po prvý raz, dokázali jej pozitívny dopingový nález, za ktorý dostala exemplárny trest zákazu činnosti na štyri roky. Medzinárodná atletická federácia (IAAF) jej ho v rámci práva hodnotiť čin ako „výnimočnú situáciu“ v decembri 1995 zrušila. Ľudmila je matkou dnes 17-ročnej dcéry, rozviedla sa však, vydala sa za svojho manažéra, bývalého švédskeho šprintéra Johana Engquista. V júni 1996 veľmi rýchlo získala občianstvo troch koruniek, v auguste zvíťazila na atlantskej olympiáde, o rok si v Aténach vybojovala titul majsterky sveta. Možno by s atletikou skončila na výslní. O ďalší rok lekári diagnostikovali Engquistovej rakovinový nádor prsníka. V apríli tohto roku jej ho vyoperovali, následná úspešná chemoterapeutická liečba dovolila Ľudmile pomýšľať na návrat. Štokholmský Olympijský štadión zažil v piatok jeden z najneuveriteľnejších comebackov v športovej histórii. Ľudmila Engquistová vyhrala preteky Grand Prix časom 12,68 s, ktorý je šiestym najrýchlejším v tohtoročných svetových redukovaných tabuľkách. Engquistová zdolala súperky zvučných mien po trinásťmesačnej pauze na atletickej scéne, tri mesiace po náročnej operácii, prakticky v rámci chemoterapeutickej liečby. Prekážkarke sa po pretekoch chvel hlas. „Vedela som, že nemôžem dnes zlyhať a niekoho sklamať, cítila som za sebou celé dobroprajné Švédsko,“ hovorila desaťtisícom divákov, ktorí jej už pred súťažou pripravili ovácie na otvorenej scéne. „Odštartovala som skvele, sama som prekvapená, to vaše ,standing ovation‘ hneď po príchode na štadión bolo skvelým štartérom do nového života,“ ďakovala olympijská víťazka a majsterka sveta publiku v novej vlasti. Engquistová potom vyhlásila, že chce súťažiť na nadchádzajúcom svetovom šampionáte v Seville (20.-29. augusta) s cieľom obhájiť titul.
Ľudmila Narožilenková prežila trpkú skúsenosť dopingovej viny. Cez túto prehru vykročila k atlantskému víťazstvu, ktoré jej nie každý žičil. Ľudmila Engquistová neprehrala boj s rakovinou, sevillské zlato jej tentoraz zaiste každý z celého srdca praje. Najvzácnejšie víťazstvá sú tie, ktoré sú poučením z prehry a ešte viac, keď viera triumfuje nad nepriazňou osudu.
PETER FUKATSCH
