Ondřej Sosenka (9. 12. 1975) je na slovenských cestách po tretí raz a vždy úspešný. Pred rokom vyhral záverečnú etapu pretekov Belehrad - Budapešť - Bratislava, časovku od hotela Devín na Slavín a aj celkové preteky. V tom istom roku vyhral časovku na pretekoch v Dubnici a celkove skončil na 2. mieste za kolegom Anderlem. A napokon v tomto roku triumfoval v dvoch etapách na SOS (Okolo Slovenska), keď vyhral ešte aj dve etapy. Okrem toho je strieborný z MS juniorov na dráhe a bronzový v pretekoch družstiev na ceste, víťaz Bohemie 1998 a majster ČR v časovke jednotlivcov 1998.
Bol toto váš cieľ pri odkrajovaní prvých kilometrov?
„V talianskom Brunero Bon Giovanni jazdím jednorazové preteky a cítil som, že by som mohol niečo dokázať v etapových. A keď ich už jazdiť, tak s cieľom vyhrať.“
Akú úroveň mali preteky?
„Nechcem chváliť za to, že som vyhral. Ale jazdil sa vysoký rýchlostný priemer a to svedčí vždy o kvalite pretekov, súťažilo sa. Na týchto pretekoch som bol po prvý raz, počul som o nich a nesklamali ma. Je tu skvelá atmosféra.“
V Taliansku ste takú nezažili?
„Pre cyklistiku je priaznivejšia tá, ktorá bola na slovenských pretekoch. V Taliansku je atmosféra hektická pre diváka a stresujúca pre pretekára. Tu si cyklistu divák viac váži.“
Do akej miery vám pomohol k úspechu váš tím?
„Veľmi, to je v cyklistike normálne. Takú partu som ešte nezažil. Oto Fiala to skvele režíroval, Buchajda, Tesil, Kejvač a Bejk (Bucháček, Tesař, Kejval, Benčík - pozn. red.) obetovali svoje osobné úspechy na pomoc mne.“
Kedy ste verili, že vyhráte?
„Časovkou som urobil základ. Po sobotňajšej etape, kedy som si chcel zvýšiť náskok a podarilo sa. Pred štartom do poslednej etapy som už pevne veril.“
Mali ste v pretekoch krízu?
„Áno, v úvodnej časovke, v ktorej som mal tvrdé nohy a tých 11 km bolelo. V ideálnej forme by som vyhral s náskokom najmenej o pol minúty väčším.“
Kedy sa vás snažili súperi zosadiť?
„V tretej etape som mal dva defekty a vtedy sa snažili ujsť Švajčiari, raz Zampieri a potom Benoit. Tak sa však podľa mňa nepreteká.“
Zo slovenského tímu dostal v predposlednej etape Valach pokyn, aby si vás osobne strážil. Cítili ste to?
„Vnímal som ho niekedy vedľa seba, ale neregistroval som to, nemohol som sa tým trápiť.“
Pár dní pred pretekmi sa rozhodlo, že cenou nebude Seat 1.4, ale iba 1000 švajčiarskych frankov?
„Bola to motivácia aj pre kolegov, na Seat sa tešili, je to škoda, ale už sme sa zmierili. Vďaka víťaznej časovke som do banku pridal 500 mariek zo stávky so Zampierim.“
Aké máte ďalšie cyklistické plány?
„Mali o mňa záujem profi tímy Mapei, kde jazdí Museew, Saeco s Cippolinim i Mercatore Uno s Pantanim. Musím čakať, ako sa rozhodnú. Záujem je aj z de Nardi, ale chcel by som tam jazdiť iba s kolegom Kadlecom. A potom je ešte možnosť zostať v tíme PSK Unit Expert, ktorý by mal jazdiť v tretej divízii pretekov. Chcel by som súperiť s profesionálmi, ale predovšetkým chcem štartovať na OH 2000 a potom sa ukáže ako ďalej.“ JÁN MIKULA
