Medzi skupinkami vreckárov obľúbený spôsob, ako kradnúť a nič za to neutŕžiť, je veľmi jednoduchý: do letných ulíc a kaviarní s množstvom turistov a ich drahých fotoaparátov treba poslať deti. Okrem toho, že majú šikovnejšie prsty, nikto ich nebude za krádež trestať. „Áno, deti sa vo veľkom podieľajú na vreckových krádežiach. Ich rodičia alebo dospelí komplici vedia, že my s nimi iba spíšeme záznam a pustíme ich opäť do ulíc,“ potvrdila pre SME hovorkyňa krajského riaditeľstva Policajného zboru SR Marta Bujňáková. V poslednom čase sa medzi vreckármi objavil ďalší fenomén, ktorý je už dôverne známy v Nemecku a Česku. Sú nimi veľké skupiny bulharských a rumunských žobrákov obklopené kŕdľami detí, ktorým sa okrem vylepšovania imidžu žobráka podarí sem-tam niečo ukradnúť. „To je ďalší, pomerne nový problém. Rumuni a Bulhari s nami majú bezvízový styk, takže ich odtiaľto nemožno vykázať ani po drobných detských krádežiach,“ tvrdí M. Bujňáková. I keď ešte vždy medzi vreckármi suverénne vedie obdobie pred Vianocami, ani leto nie je chudobnou sezónou. V júli sa len v bratislavskom Starom Meste udeje okolo desať drobných krádeží denne, nerátajúc väčšie lúpeže. Najčastejšie sa v policajných záznamoch objavuje formulácia „voľne odloženej tašky“ v kaviarni alebo obchode. Ďalšími takmer istými miestami pre vreckárov sú obchodné domy, frekventované ulice, ale aj zastávky MHD a vychytené spoje, v ktorých sa vreckár prevezie aj desaťkrát denne. Podobné skúsenosti majú s týmito špecialistami aj inde vo svete. Napríklad v Amsterdame nedávno zaviedli zákaz vstupu do MHD pre osoby, ktoré boli opakovane prichytené pri krádeži vo verejnej doprave. Na Slovensku sa zatiaľ o takomto postupe voči dlhoprstým neuvažuje. Ale ako uviedla M. Bujňáková, práve Holandsko, kde existuje právna zodpovednosť už od dvanásť rokov a kde ide represia ruka v ruke s dôkladnou prevenciou, je našim policajtom vzorom a inšpiráciou aj pre rozsiahly program osvety, ktorý sa na Slovensku rozbehne od septembra.
ALEXANDRA TINKOVÁ
