Keď sa 19. októbra 1778 objavil vo dverách dobre zariadeného domu predsedu prešporského obchodného stavu zachmúrený mestský farár, skúsený Konrád Himberger vedel, že ho čakávajú nejaké nepríjemnosti. Pán farár mu oznámil, že jeho veriaci, presnejšie obchodníci s koloniálom dávajú prednosť svojim kšeftom aj počas nedieľ a sviatkov, a on je preto nútený trestať ich cirkevnými pokutami. Konrad Himberger sa pridal na stranu otca Zigmunda a vyzval všetkých obchodníkov s koloniálom, aby sa umiernili a obchodovali len vtedy, keď sa obchodovať má. Šéf prešporských obchodníkov ani iné urobiť nemohol, že počas sviatkov a nedieľ prikázal kupcom, aby nenosili žiadne debny, škatule ani balíky k vode. (Vodou vtedy nazývali obchodníci Dunaj, ktorý bol významnou obchodnou trasou.) Lebo už predtým si musel vypočuť štipľavé poznámky z magistrátu na adresu neposlušných bezbožníkov. A tak sa 21. apríla rozhodol Konrad Himberger urobiť zásadný krok. Zvolal všetkých obchodníkov s koloniálom na pracovnú poradu - úplne náhodou sa na nej objavil aj otec Zigmund - a oznámil im, že odteraz budú musieť za spomínaný prečin platiť šesť guldenov. V otcovi Zigmundovi sa však čosi pohlo a na jeho návrh klesla suma na tri guldeny. O štyri dni však stúpla opäť na pôvodnú výšku šesť, lebo málokto z prítomných obchodníkov si vzal zákaz predaja k srdcu. Otec Žigmund, ktorý to všetko začal, udelil výnimku len tým kupcom, ktorí mali zaobstarať niečo pre chorých. V tomto prípade si museli obchodníci prísť na faru po mimoriadne povolenie s pečaťou. Po týždni ho však museli vrátiť. Farár Zigmund Kunitz svoju vôľu presadil, Konrad Himberger sa prispôsobil a obchodníci s koloniálom museli počas nedieľ a sviatkov nedobrovoľne relaxovať a zbierať energiu na ďalší pracovný týždeň.
BRANISLAV CHOVAN
