Viac ako tisíc rokov ležalo niekdajšie srdce egyptskej Alexandrie v popole. Od čias, keď prívalové vlny a zemetrasenie poslali tamojší svetoznámy maják a knižnicu na dno Stredozemného mora, žilo mesto pamiatok iba svojimi spomienkami. A dnes neďaleko miesta, kde zrejme stála legendárna knižnica, vyrastá jej obrovská nasledovníčka, ktorá by mala pripomenúť zašlú slávu Alexandrie. Mesto, ktoré založil Alexander Veľký v r. 323 pred Kristom, v ďalších rokoch spravoval generál Ptolemaios I. Rimania ho dostali pod svoju správu v roku 31 pred Kristom a ďalších takmer 300 rokov bola Alexandria iba rímskou provinciou. A stopy jej gréckej minulosti sa postupne začali strácať. "Táto knižnica bude rovnako známa ako tá staroveká," povedal pre Reuters Mohsen Zahran, manažér projektu Bibliotheca Alexandrina. "Bude aj lákadlom pre učencov z celého sveta." Viac než tisíc robotníkov v ochranných prilbách pracuje na dokončení valcovitého 11-poschodového komplexu, ktorý by mal mať asi 2500 miest na čítanie. "Jediné, čo ešte ostáva vybaviť, je vnútorné zariadenie a dizajn záhrady," povedal stavbyvedúci Alaa el Kot. Knižnicu v hodnote 190 miliónov dolárov navrhol nórsky tím architektov. Má tvar zapadajúceho slnka a zdobia ju nápisy v rôznych jazykoch sveta. Stavbu sponzoroval kultúrny orgán UNESCO spolu s viacerými štátmi a svoje brány by mala otvoriť na budúci rok. Už Ptolemaios I. chcel vytvoriť zbierku zvitkov. Dúfal, že kúpené, ukradnuté i opísané zvitky budú priťahovať učencov tak ako Aristotelova škola v Aténach. A neskôr sa v Alexandrii naozaj stretával napríklad Euklides, zakladateľ geometrie, s Eratosthenesom, ktorý ako prvý presne vypočítal priemer Zeme. "Šťastným riadením osudu priestor určený pre knižnicu patril Alexandrijskej univerzite," povedal Zahran. "V tom čase bol prázdny a vyhradený na kultúrne aktivity." Odkedy prezident Hosní Mubarak v roku 1988 položil jej základný kameň, prichádzali dary vo forme kníh i peňazí v hotovosti. Knižnica s kapacitou osem miliónov kníh na ploche 80000 metrov štvorcových dosiaľ získala iba 400000 zväzkov, čo je o 100000 menej, ako mala jej antická predchodkyňa. "Mnohé knižné dary sme dostali z popredných svetových knižníc," prezrádza Zahran. "Nedávno prišli z cordobskej knižnice mikrofilmy o dielach arabských učencov počas andalúzskej renesancie." Súčasťou knižnice bude aj priestor na 5000 audiovizuálnych pomôcok vrátane diapozitívov, pások, CD-ROM-ov a videozáznamov. Neďaleké planetárium a konferenčné centrum budú mať kapacitu vyše 3500 miest. "Knižnica bude podporovať najrozličnejšie akademické a kultúrne aktivity," pokračuje Zahran. "Podľa mňa práve knižnica vyvolala v meste pocit nového začiatku." Starovekí dejepisci odhadli, že pôvodná knižnica obsahovala asi 500000 zvitkov, ale nikto si nie je celkom istý, ako vyzerala, kde stála alebo čo sa s ňou stalo. "Nikto to presne nevie," povedal archeológ Jean-Yves Empereur, francúzsky riaditeľ inštitútu Centre d‘Etudes Alexandrines. "Historické zdroje naznačujú, že možno kedysi stála v kráľovskom sídle alebo niekde blízko neho." Námorní archeológovia za posledné desaťročie vykopali ostatky starovekej Alexandrie vrátane kráľovského sídla, kde Markus Antonius kedysi dvoril Kleopatre. Anglický historik Edward Gibbon pripísal zničenie starovekej knižnice ohňu, ktorý rozdúchali vojská Júlia Cézara r. 47 pred Kristom, ale pochybnosti o jej osude pretrvávajú. Rímsky historik Lívius nazval knižnicu "svedectvom o bohatstve kráľovského domu". Zahran odmieta obvinenia kritikov, že fondy sa mohli použiť inak. "Peniaze boli určené na vybudovanie knižnice, nie nemocnice," povedal. "Keby projektom bolo vybudovanie nemocnice, myslím, že by sme peniaze nedostali. Knižnica bude miestom pokroku ľudského poznania a to je potrebné tak ako nemocnice. Musíte sa starať aj o dušu, lebo človek nie je iba chlebom živý."
MAHHMOUD KASSEM, Reuters
