cii darcov, ktorá sa konala včera v Bruseli. Zdôraznil však, že tí, ktorí chcú americkú spoluprácu, musia pôsobiť proti etnickému násiliu v oblasti, pričom spomenul piatkovú vraždu 14 srbských roľníkov v Kosove. Americká pomoc podľa jeho slov závisí od pomoci ďalších krajín, najmä Európskej únie. Americký príspevok pochádza zo sumy takmer 12 miliárd dolárov, ktorá predstavuje núdzový fond vytvorený americkým Kongresom v máji. Väčšia časť tejto sumy bola určená na vzdušnú vojnu proti Srbsku, vo fonde však sú aj peniaze na humanitárnu pomoc. Budú sa z nich financovať hlavne potraviny, núdzové prístrešky a prípravy na studenú balkánsku zimu. Úradníci amerického ministerstva zahraničných vecí oznámili, že táto pomoc je dodatkom k 300 miliónom dolárov, ktoré USA poskytli kosovským Albáncom od marca 1998. Včerajšia konferencia v Bruseli mala za cieľ získať peniaze na okamžitú pomoc státisícom Albáncov, ktorí sa vracajú do zničených miest. Nasleduje ju sarajevská konferencia vrcholiaca piatkovým stretnutím svetových lídrov, ktoré odštartuje stabilizačné kroky s cieľom zaistiť dlhotrvajúci ekonomický vzostup a politickú stabilitu na celom Balkáne.
Berger uviedol, že výška amerického príspevku na tieto širšie snahy bude záležať na odhadoch, ktoré prebiehajú, očakáva však, že Európania opäť "prijmú leví podiel". Povedal tiež, že na Balkán bola "ďaleká cesta" a že v Kosove "sme vyhrali vojnu, bude to však slabé víťazstvo, ak prehráme mier". Základné kroky podľa jeho slov zahŕňajú ukončenie vlády Slobodana Miloševiča v Belehrade, návrat albánskych utečencov do ich domovov v Kosove a zaistenie stability na Balkáne. "Naša práca nie je hotová, kým je Srbsko stále pod vládou toho istého vodcu, ktorý spôsobil tak veľa utrpenia svojim ľuďom a oblasti," povedal Berger na adresu Miloševiča, ktorého haagsky súdny tribunál označil za vojnového zločinca.
