Dnešným dňom sa začína v bosnianskom Sarajeve dvojdňová konferencia, na ktorej bude symbolicky odštartovaný začiatok realizácie tzv. paktu stability pre Balkán. Zúčastnia sa jej zástupcovia 15 krajín Európskej únie (EÚ), USA, Kanady, Japonska, Ruska a deviatich balkánskych štátov. Juhoslávia na konferenciu pozvaná nebola - medzinárodné spoločenstvo na čele s EÚ totiž podmieňuje pomoc Belehradu odchodom prezidenta Slobodana Miloševiča z funkcie. Na piatkovom summite lídrov bude prítomný i americký prezident Bill Clinton, Rusko bude zastupovať premiér Sergej Stepašin. Slovenský záujem podieľať sa na obnove bude v Sarajeve prezentovať prezident Rudolf Schuster a minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
ŠKODY ZA 1,5 MILIARDY
Prvý praktický krok znamenala už včerajšia darcovská konferencia EÚ v Bruseli. Jej cieľom bolo získať peniaze na okamžité najnutnejšie výdaje s cieľom predísť katastrofe, ktorá hrozí v Kosove s blížiacou sa zimou - na opravu 120 000 poškodených domovov a zaistenie prístreškov pre 500-tisíc ľudí. Konferencia riešila tiež problém obnovy dodávok energie v Kosove pred začiatkom zimy. V utorok žiadali agentúry OSN v Ženeve 434 miliónov dolárov na financovanie humanitárnych operácií v Kosove a v susedných krajinách. Na konferenciu, ktorú zorganizovala Svetová banka a Európska komisia, nadviaže dôkladnejšie rokovanie v októbri, keď budú k dispozícii kompletnejšie údaje o škodách. Zástupcovia Svetovej banky a EK však oznámili, že účet za fyzické škody v Kosove bude nižší, ako sa pôvodne obávali - do 1,5 miliardy dolárov, čo je asi polovica očakávanej sumy. Úlohy, ktoré darcov čakajú, však nie sú o nič menej naliehavé, pretože rýchlosť, s ktorou sa viac ako 700-tisíc utečencov po konflikte vrátilo domov, medzinárodné spoločenstvo prekvapila. "Je veľmi dôležité mať aspoň na rozumnej úrovni fungujúce základné služby skôr, než príde zima," povedal jeden z predstaviteľov. V stanovisku, uverejnenom v pondelok na internetovej stránke OSN, sa uvádza požiadavka konferencie zhromaždiť približne 300 miliónov dolárov na potraviny, zdravotnú a ďalšiu pomoc pre Kosovo.
"LEVÍ PODIEL" PRE EURÓPU
Podľa USA by mala leví podiel obnovy Balkánu niesť EÚ, tak ako Američania niesli podstatnú časť nákladov na 11-týždňovú bombardovaciu kampaň proti Srbsku. Medzi EÚ a USA trvala do posledných chvíľ nezhoda v otázke, či pomôcť Srbsku obnoviť zdroje energie. Ministri zahraničných vecí EÚ podporovali grécko-holandský návrh poskytnúť "energiu demokraciám", t. j. zásoby paliva a energie pre srbské mestá, ktoré "aktívne pracujú na širšej demokracii". Tento plán však zmaril americký nesúhlas. Na stretnutí darcov v Bruseli 13. júla sa ministri financií krajín G 7 a medzinárodní darcovia dohodli, že Juhoslávii poskytnú len základnú humanitárnu pomoc. Podľa utorňajších správ však uvažovala EÚ o tom, že pozve do Sarajeva zástupcov srbskej opozície.
S vlastnou iniciatívou vyšla hostiteľská krajina. Bosna a Hercegovina navrhuje svojim balkánskym susedom znížiť vojenské výdavky o 15 percent a dohodnúť sa na vytvorení regionálneho obchodného fóra, ktoré bude podporovať ekonomický rozvoj. Deväť balkánskych krajín sa chystá na summite vyzvať Západ, aby svoje sľuby pomoci urýchlene uskutočnil. Ich lídri opakovane vyslovili obavy, že pomoc sa oneskorí. Vyslovili tiež nádej, že k paktu stability sa čoskoro pripojí i Juhoslávia. Nepovažujú ju totiž za vylúčenú z paktu, len jej miesto za dočasne prázdne. Na konferenciu však bola pozvaná juhoslovanská zväzová republika Čierna Hora, ktorá pomoc pravdepodobne dostane. (REUTERS, bj)
