1994 - Krátko pred voľbami parlament odhlasoval plebiscit s najobľúbenejšou otázkou Jána Ľuptáka - znela, či má NR SR prijať zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí použitých v privatizácii. Voliči historicky prvé referendum ignorovali a skončilo sa fiaskom. Pre nízku účasť na hlasovaní bolo neplatné.
1997 - HZDS podporované SNS poverilo prezidenta vypísaním referenda s otázkami, či sú ľudia za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. Zároveň sa konala petičná akcia vtedajšej opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu. Prezident Michal Kováč spojil tieto otázky do jedného referenda a vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe. Ústredná komisia pre referendum konštatovala, že referendum bolo zmarené. Po odchode Michala Kováča prebral jeho právomoci vtedajší premiér Vladimír Mečiar a dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľali na zmarení.
1998 - HZDS vyzbieralo podpisy pod petíciu na vypísanie referenda o neprivatizácii strategických podnikov (v parlamente návrh na vypísanie referenda neprešiel). Stalo sa tak po troch rokoch bujarej privatizácie ľuďmi blízkymi vládnym stranám a po škandálnom privatizovaní niektorých strategických podnikoch (Nafta Gbely a podobne). Referendom žiadali prijatie ústavného zákona o neprivatizovaní týchto podnikov. Referendum sa konalo zároveň s parlamentnými voľbami, no nehlasovalo v ňom dosť voličov a bolo neplatné.
