MNÍCHOV (TASR) - Najväčší podvodníci sú zrejme ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Ako napísal denník Süddeutsche Zeitung, vyplýva to zo štúdie vedcov z univerzity vo Virgínii. Psychológovia v nezvyčajnom experimente vyhodnotili zápisy o každom klamstve, ktoré si 147 pokusných osôb robilo v denníkoch. Pritom zistili, že minimálne v každom piatom rozhovore, trvajúcom viac než desať minút, respondenti použili aspoň jednu lož. Študenti však klamú v každom treťom rozhovore. Väčšina týchto lží je relatívne nevinná - klamári sa len pokúšajú vzbudiť dojem, že sú múdrejší, poctivejší či priateľskejší, než sami seba odhadujú. Okrem toho má každá štvrtá lož dokonca chrániť samotnú obeť - tým, že berie ohľad na jej city. Prečo však študenti klamú zreteľne častejšie než priemerní občania? Pretože vzhľadom na svoje vzdelanie a inteligenciu sú jednoducho rafinovanejšími klamármi. Pomocou lži dosiahnu svoj cieľ a napriek tomu ich akceptujú. A niet divu, pretože ľuďom padne zaťažko prípadnú lož odhaliť. Ako tvrdí Paul Ekman z kalifornskej univerzity, existujú profesionálni "lovci luhárov" - policajti, sudcovia či agenti FBI, ale nie vždy sú schopní spoznať, že niekto klame. Nie každý luhár sa totiž sám usvedčí napríklad tým, že sa pýri či klopí oči. Dobrí "lovici luhárov", tvrdí Ekman, totiž sledujú hneď viac príznakov klamania naraz. Sú to celé "vzory" signálov v tvári a prejave, ktoré prezradia aj dobrého klamára. Opatrnosť je namieste napríklad aj pri krátkych negatívnych vyjadreniach prednesených mierne zvýšeným hlasom. Aj v prípade klamstva platí, že "láska je slepá". Dokázali to výsledky štúdie, v rámci ktorej preskúmali 100 zaľúbených párov, pričom jeden z partnerov mal tretiu osobu opísať ako atraktívnu či neatraktívnu. Ak dotyčný klamal, vedel cudzí pozorovateľ takúto lož odhaliť oveľa častejšie než vlastný partner. Je teda pravdepodobné, že svojho partnera vidíme takého, akého ho chceme vidieť - a nie ako klamára.