Známy komárňanský kanoistický tréner Tibor Soós vyslovil včera na bratislavskom stretnutí s juniorskými dvojkajakárskymi majstrami sveta na 1000 m a striebornými na 500 m Richardom Riszdorferom a Erikom Vlčekom všeobecne osožnú myšlienku: "Výsledok je jedna vec, ale cesta k víťazstvu prináša životné hodnoty." Obaja medailisti zo záhrebského jazera Jarun si po prvý raz sadli do lode ako sedemroční prváci základnej školy, teda cesta k svetovému prvenstvu má pre osemnásťročných mladíkov jedenásťročnú históriu, ktorá je, verme, iba začiatkom napredovania k možným veľkým víťazstvám. Richard (nar. 17. 3. 1981) ich pozná v rodine. Jeho starší brat Michal je spolu s Jurajom Bačom úradujúcim majstrom sveta na 500 m vlani zo Szegedu, čerstvým majstrom Európy zo začiatku tohto mesiaca taktiež zo záhrebského Jarunu i dvojnásobným juniorským majstrom sveta zo štvorkajaku z roku 1995. Richarda nahovoril na kanoistiku prirodzene brat, hoci zlé jazyky hovoria, že hlavné športové slovo v rodine má on. "To je uštipačný žart, som len zhovorčivejší," oponoval Richard. Erika posadili do lode na Váhu zase rodičia. "Denne kupujem noviny v trafike u pani Vlčekovej. Zvykla ma ‘pérovať‘ za zlý tréning, keď o jej synovi nie je v novinách ani riadok," smial sa Tibor Soós, ako musel Erikovu mamu upokojovať, že v žiackom veku je dôležitejšia vytrvalosť než výsledky. E. Vlček potvrdil trénerove slová: "Vtedy som sa motal niekde na konci slovenskej dvadsiatky."
Kanoistickú mládež má v komárňanskej slovenskej vodáckej bašte na starosti Ladislav Polhammer, ktorý predpokladá, že čerství juniorski majstri sveta by sa mohli výraznejšie presadiť medzi dospelými o dva roky. "Vytrvalostne a technicky sú už teraz pripravení súperiť so seniormi, chýba im však sila, čo je v ich veku druhoradé," vysvetlil tréner perspektívu dvojice v kanoistickej disciplíne, ktorú nám môže závidieť celý svet. Máme v nej seniorských a juniorských majstrov sveta i skúsený pár Kadnár - Erban. Komárňanské úspechy, ktoré jasne prevyšujú slovenské pomery, sú "svojpomocným" dielom rodičov, trénerov a funkcionárov v podmienkach, kde sa na peniaze až tak nehľadí. Spätosť so svetoznámou maďarskou kanoistickou školou má síce zemepisnú výhodu, ale ešte viac tkvie v šikovnej športovej diplomacii funkcionárov KKK Komárno. "Zadarmo to však donekonečna nepôjde. V klube nemajú už desať rokov vhodné lode na prípravu najmladších. Nezmyselné rušenie tréningových stredísk mládeže zanechalo stopy. Nebyť pomoci Centra akademického športu, prípravu na juniorské MS by sme nezvládli. O rok však nemôžeme v juniorskej kategórii rátať s lepšími výsledkami. Doteraz ťažíme z čias, keď kanoistiku považovali u nás za dôležitý šport," pripomenul reprezentačný tréner tejto kategórie Róbert Petriska. Predseda Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Ľubomír Kadnár potvrdil, že myšlienka výstavby kanoistického centra v Komárne naberá jasnejšie kontúry. Vodáci - rýchlostní či slalomári - sú rozvetvenou slovenskou olympijskou medailovou vyhliadkou. Diskusia o dôležitosti strediska je azda zbytočná. PETER FUKATSCH
