Predstavitelia slovenskej inscenovanej fotografie, konkrétne takzvanej slovenskej generácie FAMU osemdesiatych rokov si tento rok v Prahe podávajú kľučky. Na Pražskom hrade vystavuje do 22. augusta Vasil Stanko. V pražskom dome fotografie, ktorý tento rok našiel útočisko v Galérii U Řečických, mal do 18. júla nainštalované svoje práce z posledných rokov Kamil Varga. A vo štvrtok 22. júna ho tam vystriedal Peter Župník.
Župník sa narodil v roku 1961 v Levoči. Fotografovať začal v dvanástich rokoch. V roku 1980 absolvoval SUPŠ v Košiciach, v rokoch 1981–1986 študoval na FAMU fotografiu a už v Prahe zostal. V polovici osemdesiatych rokov, keď sa o jeho tvorbe začalo verejne vedieť, bol ešte mladícky rozkročený medzi hrubozrnnými a expresívnymi snímkami z rockových koncertov - z ktorých napokon aj poskladal svoju prvú samostatnú výstavu - a imaginatívnou líniou, v ktorej sa postupne našiel. Vytvoril si originálny rukopis. Čiernobiele snímky jemne dokresľuje - napríklad preťahuje línie predmetov alebo vtláča plochám decentné farebné nádychy. Pôvodný realistický obsah sa s vtipným a poetickým názvom celkom vyparí. Vznikajú oživené predmety či tajomné prízračné krajiny. Autor sa nikdy nepovažoval za predstaviteľa inscenovanej fotografie, ku ktorej ho medzi jeho rovesníkov z FAMU zvykli mechanicky zaraďovať. Čiernobiely základ fotografií totiž nikdy nearanžuje, vždy len nachádza, zaznamenáva, potom odkladá a po čase ručne dorába. Týmto pomerne dlhým tvorivým procesom, rozloženým do času, si môžeme vysvetliť dvojité datovanie fotografií: prvým dátumom Župník oznamuje, kedy exponoval film a druhým, kedy snímku ručne dokončil.
Župníkova súčasná pražská výstava nazvaná Zďaleka zblízka by mohla byť zaujímavá už tým, že sa vôbec koná. Autor sa koncom roku 1994 odsťahoval s rodinou do Paríža, k jednému dieťaťu pribudli ešte ďalšie dve a Beáta Župníková zakaždým opätovne nastúpila do zamestnania, pretože nechcela vo Francúzsku stratiť prácu a bola rozhodnutá "vonku" obstáť. Už Československo jej bolo tesné, a len čo sa po roku 1989 naskytla slobodná príležitosť, neváhala a vycestovala. Peter sa po čase vybral do Paríža tiež. Stal sa tam otcom v domácnosti. Rozbehnutú kariéru mu odsekla starostlivosť o potomkov: najmladší z nich, syn, má rok. Peter Župník býva v metropole nad Seinou v akomsi nemom exile: po galériách chodí len výnimočne, žiadne fotografie nepredáva, pretože ako hovorí, "jeden galerista ma zastupoval, ale tak ma štval, že som od neho odišiel." Francúzsky vie biedne, rozumie málo a ledva sa dohovorí: nemá chuť sa ten jazyk učiť. K Parížu má veľmi zdržanlivý postoj, zdá sa mu neznesiteľne hektický, Francúzsko považuje za rasový tlakový hrniec, ktorý vraj speje k tomu, že jeho vnútorné napätie jedného dňa nevydrží a krajina vybuchne. "Mňa to ťahá na východ. Preto teraz v Čechách a na Slovensku tak vychutnávam dovolenku, ktorú sme si s rodinou urobili," netají sa Župník, o ktorom inak do vlasti presakujú len kusé správy. Čo tento fotograf v súčasnosti tvorí, zrejme vie len hŕstka ľudí. Kolekcia Zdiaľky zblízka však potvrdzuje, že Peter Župník nenechal umlčať svoju schopnosť videnia tvrdou životnou prevádzkou. Zo štyroch desiatok exponátov väčšina pochádza z posledných rokov. Pri nových fotografiách badáme posun voči dielam, ktoré sme mohli vidieť napríklad v Župníkovej monografii, ktorú v roku 1993 vydala martinská Osveta. Autor sám delí terajšiu výstavu na dve časti. Jeden cyklus nazýva Zblízka a má pre neho osobný podtitul Malé veľké veci. Žije v Paríži v rodinnom mikrosvete a fotografuje predmety, na ktoré v ňom natrafí. Naopak druhá časť, Zdiaľky, nadväzuje na tvorbu z 80. rokov jednak tým, že až teraz dokončil, "domaľoval" niektoré snímky z tých rokoch a potom tým, že vchádza do otvoreného priestoru, do krajiny, napríklad Normandie. Ale aj v nej hľadá ticho a kľud. Zmenšenie a zvnútornenie sveta charakterizuje súčasnú fázu Župníkovho autorského vývoja. Výstava Zdiaľky zblízka je v Prahe otvorená do 22. augusta a v ten istý deň skončí aj expozícia Vasila Stanka. JOSEF CHUCHMA
(Autor je redaktorom MF DNES)
