ičnoobchodná bilancia v tomto období deficit 27,3 miliardy Sk, čo v provnaní so schodkom za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka predstavuje pokles o viac ako 30 percent. Informoval o tom guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Masár. "V druhom polroku očakávame pokračovanie tohto pozitívneho trendu aj vplyvom opatrení vlády v oblasti znižovania domáceho dopytu a vplyvom účinkov dovoznej prirážky," dodal. Počas prvých šiestich mesiacov nebol podľa V. Masára dostatočne aktivovaný proces reštrukturalizácie ekonomiky, bankový sektor nevynímajúc, čo sa prejavilo aj na príleve priamych zahraničných investícií. Na Slovensko neprúdili v takom objeme, ako NBS pôvodne očakávala, keď ich celková suma za prvé štyri mesiace predstavovala 2,2 mld korún. Oproti porovnateľnému obdobiu minulého roku je to asi iba tretina. Inflácia sa v prvom polroku vyvíjala v súlade s očakávaniami centrálnej banky, pričom ju ovplyvnilo predovšetkým zvyšovanie regulovaných cien. Tento faktor by mal byť spolu s ostatnými administratívnymi úpravami podľa V. Masára dominantným aj v druhom polroku.
Prvý polrok sa niesol aj v znamení silnej volatility koruny. Prvým signálom o zraniteľnosti devízového trhu bolo 2-percentné znehodnotenie slovenskej meny v dôsledku potvrdenia negatívnych vyhliadok vývoja ekonomiky SR medzinárodnou ratingovou agentúrou Moody‘s. Od začiatku roka dosiahla miera depreciácie koruny úroveň 4,5 percenta. Výraznou podporou stabilizácie kurzu počas májovej krízy bolo i spoločné vyhlásenie vlády o konštruktívnom riešení nerovnováh v SR. Reakciou na vyhlásenie bolo prijatie stratégie urýchlenia reforiem, v rámci ktorého vládny kabinet vecne a časovo konkretizoval opatrenia na konsolidáciu verejných financií s očakávanou kvantifikáciou ich tohtoročného dosahu. Prijatie balíčka umožnilo NBS konkretizovať menový program na tento rok. V rámci jeho východísk centrálna banka znížila údaje o raste HDP v štvrtom kvartáli 1998 o 0,5 % a 1,8 % v prvom štvrťroku 1999. Podľa konkretizovaného menového programu NBS na tento rok by sa mal rast HDP spomaliť na 2 %, fiskálny deficit by ku koncu roka nemal prekročiť 3,3 % HDP a deficit bežného účtu platobnej bilancie by sa mal pohybovať v rozmedzí 5-6 % z HDP. Na základe zmenených východísk upravila NBS svoje menové ciele. Koncoročná miera rastu čistej inflácie bola korigovaná smerom nahor z titulu zvyšovania nepriamych a spotrebných daní a mala by sa pohybovať medzi 6 až 7,5 percenta.
