ské vzťahy a celky. To isté platí o spoločenskom systéme alebo štátnom zriadení. Pokiaľ je schopný ponúknuť bohatstvo duchovné a materiálne svojim členom, ďalej ho rozvíjať a chrániť, je štátom, ktorý z roka na rok bohatne vo všetkých smeroch a predstavuje zázemie a útočisko pre svoje deti. Všetkým je nám dobre známe, ako macošsky sa v uplynulom období náš štát zachoval k svojmu materiálnemu bohatstvu, ktoré sa vo veľkej miere nenávratne stratilo vo vrecku ziskuchtivých jedincov. Je však nepochopiteľné, že sa takisto stavia aj k svojmu duchovnému bohatstvu a ľudskému potenciálu. Čoraz väčšie zástupy nezamestnaných netvoria iba ľudia, ktorým sa nechce pracovať. Práve naopak. Na uliciach sa nám doslova váľa vzdelanie, schopnosti a talent, do ktorých tento štát vložil nemalé finančné prostriedky. Poprední ekonómovia a podnikatelia vo svete už dávno vedia, že kapitál a technológia neznamenajú nič bez kvalitného ľudského potenciálu a podľa toho k svojim pracovníkom a občanom aj pristupujú. Preto sa musím opýtať, naozaj sme už stratili zdravý rozum a rozmýšľame iba svojou peňaženkou? Či nevidíme, že zatvorené a opustené závody, zdevastované životné prostredie a zmarené šance na rozvoj ľudí sa nad nami vypínajú ako memento ľudskej hlúposti a chamtivosti, na ktorú v dejinách zaniklo niekoľko civilizácií. Je mi smutno, keď na uliciach stretávam zamračených a nervóznych ľudí, ktorí sa už zabudli smiať. Veď toto je naša vlasť, cheme tu žiť, pracovať a zomrieť a chceme, aby tu štastne žili a pracovali aj naši potomkovia. Tak sa už konečne zobuďme, pozbierajme sily a odvahu a vráťme tejto krásnej krajine úsmev. Leží pri našich nohách ako neopracovaný diamant, ktorý sa môže pod našimi rukami premeniť na trblietajúci sa drahokam. Mgr. DANA KOLLÁROVÁ,
Nové Zámky
