Nie každý má to šťastie, že si môže byť istý, že ho zamestnávateľ nevykopne a nezostane v sieti nezamestnaných na podpore, ktorá je tiež obmedzená. Nemôžeme sa potom čudovať, že dochádza k samovraždám, lebo nie všetci nezamestnaní sú takí silní, aby ťaživosť situácie vedeli zvládnuť. Tí naši ľudožrúti musia mať veľmi dobré žalúdky, že bez záchvatov vracania dokážu všetko stráviť. S pokrytecko-farizejskými rečami sa stavajú do pózy ochrancov záujmov obyčajných ľudí. Nahovárajú nám, že kráľ je oblečený. A my sa, žiaľ, nechávame opantať ich rečičkami. Národ je ubitý, rezignuje, stáva sa ľahostajným k veciam verejným. Uvedomuje si, že hlas ľudu nerozhoduje. Aj keby sa vzbúril, bude zahnaný do kúta. Lebo na pomoc prídu tí, ktorí sa tiež boja o svoje zlaté teľa. Všetci držia pekne spolu. Budú rečniť, sľubovať, vyhovárať sa, presviedčať. Etický kódex najmenej dodržiavajú tí, ktorí by ho mali chrániť. Za symbolické ceny zhabali podniky, závody, aby ich vytunelovali, zdevastovali a potom speňažili, ale pre seba. Tvária sa ako aristokrati, budujú si sídla, honosia sa aktivitami, ktoré odpozorovali od zazobaných boháčov. Vytvárajú rodové dynastie. Skoro všetci naši prominenti, zbohatlíci poklonkovali komunistickej strane a slúžili jej verne, oddane a vrúcne, kým nebolo treba zmeniť smer. V správnom čase zachytili priaznivý vietor a stali sa zástancami nového zmýšľania. Keby sme spočítali v našom parlamente poslancov, ktorí neprisluhovali a neťažili zo svojej vernosti strane, vyšlo by nám, že skoro všetci majú korene v rodnej strane. A plody ich dnešného šafárenia teraz zberáme. Nezabudnem na slová istej súdružky, dnes milostivej panej, ktorá horlivo propagovala myšlienky rodnej strany, keď po nežnej revolúcii povedala: "Kto bol šikovný za socializmu, je šikovný aj dnes." Pekne bratsky držia pokope, tak ako dnes, tak na večné časy. Chránia si svoje spoločenstvo. Sú pospájaní tajomstvami o sebe, spoločnými machináciami. Všetci sa mimo parlamentu bratríčkujú, len pred voličmi sa prezentujú rôznymi výpadmi, aby národ videl, ako bojujú za jeho dobro. Figu borovú im ide o národ! Ide im len o moc, výhody, majetky, ktoré zhabali a zdevastovali. Zabetónovali si svoje pozície zákonmi, ktoré si ušili na svoju mieru. Sú nepostihnuteľní. Zákony sú len pre plebs, tak ako v stredoveku. Iné zákony platili pre Báthoryčku a iné pre Ficka a jej pomocníčky. Dnes je to ináč? Veru nie! Dereš pre plebs, zdrať ho do poslednej koruny. A tí vyvolení sú chránení paragrafmi, ktoré si skracujú podľa potreby. Čo sľubovala súčasná vláda?! Páčivé rečičky a život ide ďalej v zabehaných koľajach. Odtajnenie privatizérov sa ešte stále nekonalo. Vyvstáva otázka prečo asi. Odpoveď bude asi v tom, že to bude vtedy, keď ich chamtivosť získa kozmetickú úpravu a oni sa dohodnú ako na vec, aby v hanbe nezostali. A daňové priznanie? Zahraničné banky sú viazané mlčanlivosťou! A ich luxusné autá, vily, to si môže dovoliť každý, kto statočne pracuje! Chudáka drobného podnikateľa vedia daňovníci položiť na lopatky, veľkopodnikateľov obchádzajú. Možno sa boja ich goríl, ktoré ich poctivo strážia a odháňajú tých, ktorí by mohli narušiť ich pokojný spánok. Kto nás obyčajných ľudí chráni? Sme vystavení násiliu, lúpežiam, vraždám. To našich prominentov nebolí. Aj ten, čo dnes spáva pod mostom, podieľal sa na vytvorených hodnotách, ktoré si vyvolení privlastnili.

JUDITA PEKÁRIKOVÁ, Žilina