hľadiska. Tento veľký kopec, na ktorom stojí aj slovenský parlament, je súčasťou mohutného masívu Malých Karpát. Je tvorený granitovými skalami, ktoré sa vplyvom druhohorných a treťohorných pohybov rozrušili a vznikli tu rôzne žľaby, rebrá a pukliny. Strmé skaly sú miestami až 80 metrov vysoké a svahy spadajú priamo k Dunaju. Táto lokalita bola významným strategickým prvkom pre osídlenie tohto územia už v neolite (2900 až 1800 rokov pred Kristom). Dostupné južné stráne boli najmä v stredoveku premenené na vinohrady a skaly boli využívané hlavne na ťažbu kameňa. Opustené kameňolomy a strmé slnečné svahy sa stali útočiskom mnohých druhov rastlín a živočíchov, ktoré v urbanizovanejších častiach mesta nemajú podmienky na prežitie, a tak sa zdržujú v okolí Hradného vrchu. Čo sa týka rastlinstva, Hradný vrch sa nachádza na prechode fytogeografických okresov Malé Karpaty a Podunajská nížina. K týmto fytogeografickým lokalitám sa zaraďuje aj Mikulášsky cintorín, židovské cintoríny, svahy nad Nábrežím gen. L. Svobodu a Bôrik, s ktorými vytvára Hradný vrch významný mestský biokoridor spájajúci Mlynskú dolinu, Horský park a Kalváriu. Južný svah je plochou verejnej spontánnej zelene celomestského významu a predstavuje významný zvyšok prirodzenej flóry priamo v centre mesta. Prirodzené spoločenstvá teplomilných skalných, trávno-bylinných spločenstiev a krovín sú však vzhľadom na dlhodobý vplyv človeka dosť poškodené. Výnimku predstavuje skalnatá časť pod budovou parlamentu, ktorá si dodnes zachovala viac-menej prirodzený ráz. Botanici tu zaznamenali 297 druhov cievnatých rastlín a 32 druhov machorastov, z nich osemnásť patrí medzi ohrozené rastliny na Slovensku. Nachádza sa tu nálezisko veľmi zriedkavej panevädze letnej, ktorá sa na Hradnom vrchu udržuje už dve storočia. Ľudia tu môžu vidieť aj skalničník guľkovitý či drevinu kustovnicu cudziu, ktorá pokrýva väčšiu časť južného svahu. Zo zoologického hľadiska sa Hradný vrch zaraďuje medzi významné biotopy pre plazy, ktorým slúžia početné skalné štrbiny a kôpky kamenia ako úkryt a priestor na rozmnožovanie. Z fauny sa tu vyskytuje 128 bezstavovcov a stavovcov, z ktorých je 47 druhov chránených. Je to napríklad modlivka zelená, čmeľ skalný, bystruška vráskavá, vidlochvost feniklový. Návštevníci môžu v okolí Bratislavského hradu zazrieť aj sokola myšiara a vo večerných hodinách ježa východoeurópskeho, kunu skalnú alebo lasicu obyčajnú. Z plazov tu má zastúpenie ropucha zelená, jašterica zelená či užovka stromová. Tá bude určite častým návštevníkom novovytvorenej skalky v parku na Hradnom vrchu. (maj)