Pätnásťročný Miki Grkovic tvrdí, že nevidel svoj dom znútra už mesiac, hoci je od neho vzdialený iba päť minút chôdze. "Už som aj zabudol, ako vyzerá," usmieva sa. Vidno, že srbský školák nestratil zmysel pre humor. V jeho rodnom Orahovaci sa však už niet veľmi na čom smiať. Mikiho rodina spolu s ďalšími Srbmi z mesta žije v čomsi, čo sami nazvali getom. Nikto, kto sa odváži za hranice štvrte nad centrom mesta, sa už nevráti. Srbi, ktorí odhadujú, že na pol kilometra štvorcového ich žije 3000, tvrdia, že Albánci chystajú pre nich pomstu a mnohí sú nešťastní z holandských mierových síl, radšej by na ich mieste videli Rusov. Albánska väčšina v 30-tisícovom meste zasa vraví, že Srbi medzi sebou ukrývajú vojnových zločincov, ktorí by sa radi dostali z obkľúčenia - preto tá túžba po ruskej armáde. Sú údajne aj vyzbrojení, preto miestni Albánci zatiaľ nenašli odvahu obrábať pozemky, ležiace v momentálne srbskom okolí mesta. Situácia v Orahovaci odráža dianie v celom Kosove. Keď sa veliteľa jednotiek v Orahovaci, podplukovníka Tonyho van Loona spýtate na príčinu rozbúrených emócií, dostanete lakonickú odpoveď: "Tri tisícky mŕtvych v masových hroboch." V Orahovaci prebiehali neľútostné boje medzi Kosovskou oslobodzovaocu armádou a srbskými jednotkami. Proces, v ktorom sa obe znepriatelené komunity naučia znovu spolu žiť, bude podľa van Loona postupný a nepochybne veľmi pomalý. Miestny pekár je napríklad Albánec a časť svojej produkcie začal nosiť aj do srbskej štvrte. Mikiho rodina - rodičia, brat a 26-ročná sestra Nataša, žije od polovice júna v gete. "Čítame, hráme karty. Je to ako dovolenka, ale pritom to nie je dovolenka," hovorí Nataša. Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO generál Clark zhrnul nádeje mesta i celého Kosova: "Musíme úprimne privítať všetkých - okrem tých, čo sa dopustili vojnových zločinov."

(REUTERS)