e na situáciu v Kosove a spoluprácu v rámci misie KFOR, vyslovili obe strany odhodlanie zaistiť rovnakú bezpečnosť pre všetkých obyvateľov Kosova bez ohľadu na ich národnosť, politickú príslušnosť a náboženstvo. Odsúdili všetky násilné činy proti kosovskému obyvateľstvu, ktoré musia byť potrestané podľa rezolúcie Rady bezpečnosti OSN číslo 1244. Predstavitelia NATO a Ruska sa pozastavili nad množstvom Srbov a príslušníkov ďalších národností odchádzajúcich z Kosova a vyzvali ich, aby zotrvali v provincii, a pokiaľ už odišli, aby sa vrátili. Krátky text vyhlásenia bol predmetom niekoľkodňového dohadovania - pôvodne mala spoločná rada obnoviť činnosť už v utorok.
Podľa ruského veľvyslanca Sergeja Kiseljaka ani včerajšia schôdza neznamená ešte plnú obnovu celej spolupráce. "Bombardovanie (Juhoslávie) vzťahy medzi Ruskom a NATO silne poškodilo. Ich obnova bude trvať dlho a nebude ľahká," povedal novinárom. Rusko hodlá podľa neho požadovať záruky, že NATO bude dodržiavať v budúcnosti kľúčové zásady medzinárodných vzťahov. Nemenovaný činiteľ aliancie označil stretnutie za "pozitívne a konštruktívne." Obe strany sa na stretnutí zhodli na spôsoboch riešenia situácie v Kosove, každá však kladie dôraz na iné aspekty. Rusku ide hlavne o deklarovanie a praktické zaistenie juhoslovanskej zvrchovanosti nad Kosovom, ochranu srbského obyvateľstva a demilitarizáciu Kosovskej oslobodeneckej armády. NATO dbá okrem toho o pomoc ožobračeným kosovským Albáncom, ktorí sa vrátili z exilu a o zaistenie dôkazov zločinov napáchaných Srbmi pre potreby Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) sídliacu v holandskom Haagu. Nemenovaný predstaviteľ NATO takisto uviedol, že na stretnutí sa pozornosť venovala aj snahe o opätovné obnovenie pravidelnosti stretnutí spoločnej rady s tým, že najbližšie sa predstavitelia NATO a Ruska pravdepodobne zídu v septembri. Spoločná rada bola ustanovená v roku 1997 ako fórum pre stretnutia predstaviteľov NATO a Ruska, ktoré kritizovalo rozširovanie NATO na východ.
