Vuk Draškovič - Má reputáciu jedného z mála mužov v Srbsku, ktorý dokáže ovplyvniť osud Slobodana Miloševiča. Líder Srbského hnutia obnovy vedie svoje vlastné protesty proti vláde, oddelene od opozičného bloku Aliancia za zmeny. Ešte pred krátkym časom sa bývalý podpredseda vlády, ktorého Miloševič v čase náletov NATO na Juhosláviu za jeho kritické výroky odvolal, staval proti demonštráciám s tým, že táto cesta vedie k občianskej vojne a že Miloševič by mal dostať šancu demokratizovať režim zvnútra. "Prajem im všetko najlepšie. Nie sú našimi politickými oponentmi," povedal na adresu Aliancie za zmeny. Draškovič žiada vytvorenie novej "dočasnej" zväzovej vlády na čele so zástupcom strany čiernohorského prezidenta Djukanoviča. Vyzval tiež Miloševiča na okamžitú demisiu, hoci ešte začiatkom mesiaca túto požiadavku odmietal s tým, že Miloševič bol legálne zvolený zväzovým parlamentom.
Zoran Djindjič - Predseda opozičnej Demokratickej strany na rozdiel od Draškoviča odmietol akúkoľvek spoluprácu s režimom a bojkotoval tiež voľby. Dnes je popredným predstaviteľom Aliancie za zmeny, ktorá žiada demisiu prezidenta Miloševiča a vytvorenie dočasnej vlády odborníkov, ktorá by napojila Srbsko na medzinárodné inštitúcie. Táto vláda by tiež zaistila prechodné obdobie príprav na voľby, ktoré by sa uskutočnili za rok. Aliancia začala zbierať podpisy za odstúpenie Miloševiča. Jej členom je tiež Sociálnodemokratická strana na čele s Vukom Obradovičom, ktorý ako potenciálneho premiéra vlády odborníkov uviedol Dragoslava Avramoviča, bývalého guvernéra juhoslovanskej centrálnej banky.
Čiernohorci - Na čele Čiernej Hory stojí prezident Milo Djukanovič, ktorý je v opozícii voči Miloševičovi. Práve v Čiernej Hore našli útočište opoziční predstavitelia i mnohí srbskí odporcovia vojenskej služby (Zoran Djindjič patrí medzi oboch a dnes má úzke kontakty s Djukanovičom). Čiernohorský premiér Filip Vujanovič vyzval Srbsko, aby začalo s Čiernou Horou diskusiu o úprave juhoslovanskej ústavy, ktorá by mala zaistiť "plnú rovnoprávnosť" oboch republík. V prípade stroskotania sľúbil zorganizovať v Čiernej Hore referendum o nezávislosti. Srbský minister bez rezortu Bogoljub Karič sa nechal počuť, že by nevidel nič zlé na rozdelení Srbska a Čiernej Hory na dva nezávislé štáty. Podľa prieskumov je však za nezávislú Čiernu Horu len 39 percent jej obyvateľov.
Armáda (?) - Hoci armádni predstavitelia varujú, že vojsko stojí za svojím prezidentom, prakticky okamžite po stiahnutí armády z Kosova sa začali protesty armádnych záložníkov, ktorí požadujú vyplatenie svojich žoldov a ich nespokojnosť sa stáva súčasťou opozičného hnutia. Tento týždeň sa k protestom pripojil bývalý veliteľ juhoslovanskej armády Momčilo Perišič, ktorého Miloševič zbavil funkcie vlani v novembri krátko po tom, ako odvolal aj vtedajšieho šéfa štátnej bezpečnosti Jovicu Stanišiča. Analytici sa domnievajú, že obaja museli odísť, pretože nesúhlasili s Miloševičovou politikou v Kosove. Perišič otvorene varoval, že Juhoslávia nemôže vyhrať vojnu proti NATO. "Hrozba občianskej vojny existuje, musíme ju však odvrátiť. Vojnu môžu spôsobiť nezodpovedné skupiny na strane režimu i opozície," povedal Perišič. (REUTERS, bj)
