skych veteránov v úprimnom príhovore obnažil boľačky v krátkych úvahách. V čom je teda pes zakopaný?
Musíme sa vrátiť tam, kde sme začínali, lebo filozofia futbalu sa pokazila. Treba hovoriť pravdu o slovenskom futbale a brať ju vážne. Jeden z trénerov, Vladimír Goffa, bol napríklad často vyhadzovaný, lebo hovoril pravdu a k podstate veci.
Na našom futbale zásluhou siláckych zmlúv, ktoré neboli pokryté, zbohatlo aj veľmi veľa priemerných futbalistov. S nimi aj ďalší, či už manažéri, alebo všetci, ktorí sa okolo futbalu krútia nie v úlohách drobných pracantov, ale veľkohubých kvázipodporovateľov, sponzorov. Na futbale sa naučili mnohí parazitovať.
V slovenskom futbale sa dlho nehovorilo o tom, čo je podstatné. Bralo sa len to, čo prinášalo zisk. To, že ubudlo divákov, nie je náhoda. Nastala degradácia kvality a pojmov, či už vo vzájomných vzťahoch, alebo v rovnici má dať - dal, urobí - dostane.
Zlacnela odvaha a zdražel rozum. Je predsa maximálne nerozumné investovať do toho, čo neprináša efekt. To si súkromník nemôže dovoliť. Zatiaľ si dovoľuje, lebo sa dožíva podľa socialistických noriem a správa sa podľa známeho kto nekradne, okráda svoju rodinu.
Futbalisti (ale aj iní športovci vôbec!) sa dostali do situácie, že môžu zatiaľ ťažiť, ako sa len dá. A už aj tí, ktorí ešte nič nedokázali. Neraz sa stáva, že hráč nevie z futbalovej abecedy, čo by mal, ale už má sponzora, ktorý ho nepustí pod cenu, z ktorej by aj jemu nekvaplo. Dokonca otcovia predávajú svoje deti na futbalovom trhu.
Pred nami je rozbehnutý siedmy ročník súťaže, v ktorej sa treba vrátiť k onej podstate. Lebo už aj kluby priznávajú, že na ten prehnaný rozbeh jednoducho nemajú. Ak sa vrátia futbalu skutočné hodnoty ľudovej zábavy aj s profesionálnym prídavkom, a nie naopak, potom môže byť návšteva športu číslo jeden pekným sviatkom ako úprimná nedeľná návšteva kostola, potom sa bude písať viac o hre ako o zákulisí. (ja)
