BRATISLAVA (SME - sp, eb) - "Ja viem, že ich dostávam do hlúpej situácie, ale sorry…" povedal včera SME predseda prvého senátu Ústavného súdu (ÚS) Tibor Šafárik na margo rozhodnutia, že predseda vlády M. Dzurinda v rozhodnutí o amnestii z decembra 1998 nevystupoval ako oprávnená osoba, pretože na výkon niektorých právomocí prezidenta nemal oficiálne poverenie vlády. Viacerí odborníci na ústavné právo sa však domnievajú, že rozhodnutie senátu pod vedením T. Šafárika je kontroverzné. Poslanec SOP P. Kresák vyhlásil, že už nejde iba o stanovisko "nemenovaného ‘veselého‘ právneho experta opozície, ale o právny názor reprezentanta súdneho orgánu ochrany ústavnosti Slovenskej republiky". Šéf ÚS M. Čič na celú záležitosť má svoj názor, ale ako povedal pre TASR, "nemôžem ho povedať, lebo by som sa dostal do situácie, ktorá by ma nectila." Pripustil však, že vznikol "taký galimatiáš, že ho ťažko rozrieši aj Ústavný súd". Podľa sudcu Šafárika súčasná vláda nedisponovala uznesením, ktoré splnomocňuje súčasného premiéra M. Dzurindu výkonom niektorých prezidentských právomocí. Podľa odborníkov na ústavné právo P. Kresáka i E. Valka Dzurindova vláda nemusela takéto uznesenie prijímať. Ešte bývalá Mečiarova vláda uznesením v marci 1998 poverila predsedu vlády výkonom prezidentských právomocí. V texte uznesenia sa neuvádza konkrétne meno a konštatuje sa, že platí až do času, kým nový prezident nezloží sľub. Podľa právnikov platí kontinuita moci. "Každé takéto uznesenie je platné a účinné, pokiaľ ho nezmení alebo nezruší orgán, ktorý ho prijal. V opačnom prípade by totiž každá nová vláda musela na zachovanie platnosti všetkých uznesení, ktoré prijala jej predchodkyňa, tieto opätovne potvrdzovať vlastným rozhodnutím," uviedol včera P. Kresák. Podľa neho takýto postup odmieta nielen ústavná teória, ale aj prax moderných demokracií. P. Kresák tvrdí, že právny názor Šafárikovho senátu sa nevzťahuje len na namietané uznesenie vlády z marca 1998, ale aj na ďalšie uznesenia vlády a dotýka sa tak priamo základov stability Slovenska ako právneho štátu. Sudca Šafárik tvrdí, že takéto názory sú chybné, a hovorí, že spomínané uznesenie z marca 1998 je neprenosné, pretože "po každých nových voľbách vzniká aj nová situácia". HZDS už vyzvalo na zastavenie trestného stíhania I. Lexu a G. Krajčiho. Po kontroverznom rozhodnutí Šafárikovho senátu tak opäť ožijú v HZDS hlasy o spochybnení Dzurindovej amnestie. Šéf slovenských vyšetrovateľov J. Ivor však vyhlásil, že v súčasnom štádiu vyjadrenia T. Šafárika nemajú žiadny vplyv na konkrétne kauzy v trestných veciach obvineného I. Lexu a obvineného G. Krajčiho. "Vychádzame z platných a známych rozhodnutí ÚS vrátane rozhodnutí druhého senátu ÚS, v ktorých uviedol, či je stíhanie zákonné a či je vedené v súlade s ústavou. V tomto zmysle potvrdil legálnosť našich krokov a my nemáme dôvod niečo meniť," dodal Ivor.