. Možno si v duchu poviete: ako keby sa už dnes podobné "cnosti" nenosili? Samozrejme, že sa nosia, nebuďme naivní, popri nich sa však v diplomacii čoraz viac presadzujú aj vlastnosti, ktoré boli ešte pred časom považované za neodpustiteľný handicap: otvorenosť, úprimnosť a transparentnosť. Nie, v odvekej povahe človeka sa nič podstatné nezmenilo, to len najmodernejšia technika bráni krajinám, aby pred svetom aj naďalej skrývali tajné presuny vojsk, továrne na výrobu zbraní, pracovné tábory či masové hroby. A tak sa najmä v civilizovanom svete uplatňuje zásada priznať to, čo by si potenciálny protivník či partner aj tak ľahko zistil.
Tento trend má však aj veľmi zaujímavý sprievodný znak: otvára nebývalé možnosti pre tzv. nediplomatickú diplomaciu. O jej úlohe diskutoval v týchto dňoch na Slovensku aj riaditeľ Centra pre zahraničnú politiku pri kanadskom ministerstve zahraničných vecí Steve Lee. Podľa neho dnes vláda v Ottave systematicky vyhľadáva mimovládne organizácie s medzinárodnými kontaktmi, ako aj jednotlivcov, ktorí majú dlhodobú skúsenosť s pobytom v inej krajine: lekárov, novinárov, študentov, výskumných pracovníkov, pričom dôležitým nástrojom sú aj príslušníci národnostných menšín. V Kanade teda doslova takmer každý. Prvé výrazné úspechy podobných aktivít majú hlavnú zásluhu na podpise konvencie o zákaze nášľapných mín, Kanaďania ich využili v Alžírsku, Nigérii či v Barme. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí dokonca vypisuje granty pre občanov, ktorí prichádzajú s konkrétnymi projektami na riešenie krízových situácií vo svete.
Nediplomatická diplomacia postupne zapúšťa korene aj na Slovensku. Aj keď zatiaľ len veľmi plytké. Jednou z jej tvárí je aj humanitárna pomoc, pričom Slovensko nebolo prostredníctvom mimovládnych organizácií schopné vypraviť jediný samostatný kamión do Kosova. Len zbierka najvýznamnejšej českej humanitárnej organizácie Člověk v tísni už dnes prekročila 51 miliónov korún! Na Slovensku idú v tomto smere zatiaľ jednoznačne príkladom deti. Vianoční koledníci z Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko za posledné tri roky poslali na pomoc svojim rovesníkom v Afrike už viac ako 10 miliónov korún. Je čas, aby do veľkej hry s názvom nediplomatická diplomacia vstúpili aj ich rodičia. Minister Kukan by to istotne nepovažoval za nedovolenú konkurenciu.
JURAJ KITTLER
