Severoírsky mierový proces utŕžil uplynulý týždeň neobyčajne tvrdú ranu po tom, ako Ulsterská unionistická strana (UUP) definitívne odmietla britsko-írsky mierový plán. Britský kabinet na to okamžite reagoval pozastavením platnosti Veľkonočnej dohody, ktorá by sa mala podrobiť revízii. Azda najväčšia pozornosť sa v tejto súvislosti sústreďuje na Írsku republikánsku armádu (IRA). V utorok totiž uplynuli dva roky odvtedy, čo vyhlásila prímerie. Bude však IRA ochotná tolerovať neúspech politikov?
Slová predsedu Sinn Fein Gerryho Adamsa, ktorý varoval pred podceňovaním krízy, svedčia o veľkom znepokojení v republikánskom hnutí. Mnohí republikáni sú nespokojní aj s mierovou stratégiou Sinn Fein, ktorá je vraj málo účinná. Objavili sa informácie o silnejúcej opozícii proti súčasnej politike vedenia. Nepriamo to potvrdil aj samotný Adams, keď povedal, že posledné udalosti viedli k "chveniu vnútri Sinn Fein". Adams, ktorý donedávna eliminoval kritické hlasy vo vlastnom tábore úspešnou politickou taktikou, musí teraz vysvetľovať rozhorčeným členom Sinn Fein príčiny nezdaru súvisiaceho s odkladom realizácie mierovej zmluvy.
V republikánskom hnutí má aj napriek vplyvu lídrov Sinn Fein G. Adamsa a M. McGuinnessa ešte stále rozhodujúce slovo IRA. Podľa reakcií prominentných republikánov je zrejmé, že organizácia prehodnotí svoj postoj k mierovému procesu. Vo februári 1996 IRA ukončila prímerie po tom, ako ulsterskí unionisti odmietli zasadnúť za rokovací stôl so zástupcami Sinn Fein. IRA vtedy obvinila z neúspechu mierového procesu unionistov a britskú vládu. Dnes republikánski aktivisti opäť vyjadrujú rozhorčenie nad nekompromisným postojom UUP, ktorá odmieta vstúpiť do vlády so Sinn Fein, pokým sa nevyrieši otázka odzbrojenia IRA.
Požiadavka na odzbrojenie je momentálne pre IRA sotva akceptovateľná. Vedenie organizácie prednedávnom svojim členom oznámilo, že akékoľvek prísľuby Sinn Fein v tejto otázke sú irelevantné. Hoci sa špekulovalo, že IRA je pripravená "dobrovoľne" zničiť časť zbraní, nesúhlas unionistov s najnovšou mierovou iniciatívou tento krok znemožnil.
Polemiky o odzbrojení si už vyžiadali rezignáciu niektorých dlhoročných aktivistov IRA. Republikáni žijúci v prevažne katolíckych oblastiach argumentujú, že v prípade potláčania ich práv sú zbrane to jediné, čo im zostane na obranu. Mnohí z nich sa obávajú, že prípadné odzbrojenie by organizácia nemusela prežiť. Radikálnejší členovia IRA z južného Armaghu a okresu Tyrone už dokonca pohrozili vedeniu, že opustia organizáciu, v ktorej by tak nevyhnutne nastal rozkol.
Ďalší postup IRA bude závisieť najmä od pripravovaných zmien v mierovej zmluve. Problémom je, že IRA aj Sinn Fein sa zhodujú v tom, že zmluva by nemala byť vôbec upravovaná. Ak by si v nej navyše unionisti so súhlasom Londýna vynútili príliš veľké zmeny na úkor republikánov, bola by to voda na mlyn pre stúpencov obnovenia ozbrojenej kampane. V najbližších dňoch sa nedá vylúčiť ani taktické použitie násilia, ktoré IRA praktizovala už v minulosti s cieľom vyvinúť väčší tlak na britskú vládu. Od taktického použitia zbraní je už len krôčik k opätovnému rozpútaniu násilnej kampane, pretože hlavný cieľ IRA, ktorým je zjednotenie Írska, mierová zmluva aj tak definitívne nerieši.
MARTIN MÓZER
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
