u bielo-červenou zástavou Tureckej severocyperskej republiky, namaľovanou na štrkovom podklade s rozlohou 28-tisíc metrov štvorcových. Čata vojakov, vyzbrojená rozprašovačmi, sa pravidelne stará o to, aby boli jej farby dostatočne sýte a pripomínali prezidentovi gréckej časti ostrova Glafkosovi Cleridesovi tureckú prítomnosť na Cypre.
Rozprávkový ostrov v Stredozemnom mori si tento týždeň pripomenul už 25 rokov existencie tzv. zelenej línie, rozdeľujúcej jeho územie na dve etnické enklávy. Jeho osud bol nadlho spečatený 20. júla 1974, keď sa turecké vojská nečakane vylodili v sparnom letnom dni na plážach severnej časti ostrova. Turecko len odpovedalo na predchádzajúci pokus vojenskej junty, ktorá vtedy vládla v Aténach, o nevydarené pripojenie ostrova k materskému Grécku. Grécke slovo "enosis", ktoré je vyjadrením anexie, možno dodnes vidieť napísané rukou na nikózijských múroch. Meno vtedajšieho cyperského prezidenta arcibiskupa Makariosa, ktorý bol nútený ujsť do exilu, sa často objavovalo aj v spravodajstve česko-slovenských médií.
"Toto je miesto, z ktorého možno najlepšie vidieť rozdiel medzi oboma časťami rozdeleného ostrova," hovorí britský dostojník z jednotiek OSN, ktoré hliadkujú pozdĺž zelenej línie, rozdeľujúcej ostrov. V južnej časti pulzuje obchodný život, majú tu svoje hrdé sídla svetové banky, obchodné domy zvučných mien, mnohé reštaurácie a hotely. Severnú hranicu lemuje hrdzavejúci ostnatý drôt, za ktorým čupia nízke stavby tureckej časti mesta s balkónmi plnými sušiaceho sa prádla a typickými taniermi satelitných prijímačov.
Južná - grécka časť ostrova - je dnes s 15 000 dolármi HDP na hlavu jedným z najvážnejších kandidátov na členstvo v EÚ. Severná časť dosahuje najmä kvôli medzinárodnému embargu sotva tretinový životný štandard. Aj keď čísla nie sú najspoľahlivejším ukazovateľom. "Rozdiel v skutočnosti nie je taký veľký," hovorí jeden z akreditovaných diplomatov. "Na severe prekvitá čierna ekonomika, ktorá rozdiel trochu vyrovnáva." "Faktom však zostáva, že ak chcem ísť do Bruselu, musím najprv požiadať o turecký pas, potom si kúpiť letenku do Ankary, a až z Ankary môžem letieť priamo do Bruselu," vysvetľuje Peker Turgud, generálny manažér Cyperskej komerčnej banky.
Juh profituje najmä z obchodu, bankovníctva a rozvinutého lodiarskeho priemyslu. 30-tisíc registrovaných medzinárodných spoločností vytvára až 70 percent ročnej produkcie tejto časti ostrova. Turizmus prináša južnej časti ostrova ročne jednu miliardu dolárov, čo je jedna pätina domáceho produktu, zatiaľ čo pre severnú časť ostrova platí medzinárodné letecké embargo, ktoré nedodržiava iba Turecko. V severnej časti Cypru, teda asi na jednej tretine územia ostrova, žije približne 18-percent jeho obyvateľov.
Tureckú severocyperskú republiku uznalo iba Turecko, ktoré v súčasnosti udržiava na Cypre 30-tisícovú armádu. Prezident gréckej časti ostrova Clerides a neuznaná hlava tureckej časti Denktaš sú takmer rovesníci, obaja už tiahnu na osemdesiatku a poznajú sa od detstva. Existuje však medzi nimi obrovská priepasť nedôvery. "Musia mi zabezpečiť, aby som sa mohol pánovi Cleridesovi postaviť tvárou v tvár ako rovnocenný partner," žiada Denktaš. "Ak sa môže pán Clerides stretnúť s prezidentom USA a klamať, aj ja chcem v mene tureckých Cyperčanov povedať svoje tým istým ľuďom, a nie iba nejakému ministerskému námestníkovi alebo diplomatovi, ktorý mi zavolá."
"Raz alebo dvakrát som mu telefonoval, ale nikdy nebol v úrade," hovorí zas Clerides o Denktašovi, ktorý vraj vyzval grécku stranu, aby diskutovali o hraniciach oboch štátov. "Odpísal som mu, že žiadne dva štáty neexistujú," zdôrazňuje Clerides. Je to ako rozhovor hluchého so slepým. Presná kópia dialógu, ktorý vedú na medzinárodnej scéne ich "materské" krajiny Grécko a Turecko. Ani jeden nie je ochotný ustúpiť, čo i len o piaď. Pritom obaja sami seba označujú za obeť agresie a rozpínavosti toho druhého. Pravdou však je, že obaja sú rovnako obeťou, ale aj vinníkom. V prípade Cypru to platí s absolútnou istotou.
(Podľa REUTERS, jk)
